pondelok 19. januára 2015

Štúdium v Japonsku pre nejapanistov, časť prvá

Napadlo ma, že zhrnúť prednášku z Nipponfestu do blogu nemusí byť vôbec zlý nápad. Či už preto, že by sa to mohlo týkať záujemcov o štúdium v Japonsku, alebo by len niekto chcel vedieť, ako som sa tam ja, študent výtvarky vlastne dostala a čo som tam robila. Asi to rozdelím na viac častí, lebo je to celkom široká téma a dá sa o tom dlho, dlho písať.

Začnem tým, prečo som vlastne samouk a neštudujem Japanistiku na vysokej škole.
Odpoveď je úplne jednoduchá, som proste tupá na TSP (testy študijných predpokladov). Ako najlepšiu výhovorku vždy uvádzam fakt, že som maturovala na strednej umeleckej škole, a tak som počas najdôležitejších rokov nemala dostatočnú prípravu práve na toto. Ale ako hovorím, je to samozrejme iba výhovorka, ale to nemení nič na tom, že mi to nevyšlo asi tak trikrát. A tak mi nezostávalo nič iné, ako sa japončine venovať ako samouk popri výtvarnej výchove, ktorá mi nakoniec ako jedna z mála dopriala. Japončinu som sa skúšala učiť aj počas strednej a určite teraz mnohí budú prikyvovať,  aký začarovaný kruh to je, keď nemáte poriadnu motiváciu a dokola sa učíte hiraganu, pretože tomu nevenujete všetok potrebný čas. Asi toľko k otázke, ktorú mi ľudia často kladú.

A aké sú teda pre nás samoukov možnosti štúdia v Japonsku?
Je toho podľa mňa celkom dosť, len sa to často schováva, a preto o tom nikto nevie. Ale ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde. Najjednoduchšie je otvoriť si stránku Japonského veľvyslanectva na Slovensku, prípadne si priamo zavolať. Dá sa ísť na celé bakalárske štúdium na japonskú univerzitu, či nadstavbu. A pokiaľ ste už študentom na výške, tak treba určite popozerať sekciu zahraničných štúdií na svojej univerzite. Nájdete tam kopec rôznych programov, dohôd s partnerských univerzitami, či fakultami v zahraničí. Programy a štipendiá sa dajú hľadať aj v iných organizáciach, výskumných centrách, populárne sú prírodne a technické vedy. Alebo poznávacie či jazykové letné pobyty. Je toho veľa, len treba hľadať a nájsť si to svoje, čo ale niekedy býva ťažkým orieškom. Odporúčam mrknúť na saia.sk, kde nájdete nielen vládne štipendiá.

Reklamu určite robiť nechcem, ale Masarykova Univerzita si ju v tomto smere rozhodne zaslúži, pretože čo sa týka partnerských univerzít, tak je Japonsko vysoko v rebríčku ak ide o počty.  Má ich neskutočných sedem kúskov a to je na univerzitu, ktorá ma Japanistiku ako odbor stále v zárodkoch dosť dobrý výkon. To však otvára nespočetné možnosti aj pre nás, samoukov.

Ja som sa rozhodla pre Shizuoka University z mnohých dôvodov, kde ako jeden zo zaujímavejších môžem spomenúť to, že všetky vyučovania prebiehajú v japonskom jazyku. Asi ako nie veľmi známym faktom je, že Japonci po anglicky až tak nevedia a hoci na iných školách boli anglické programy pre zahraničných študentov, Shizuoka nič také nemala. A ako sa dá po japonsky najlepšie naučiť? Odpoveď ste si už zrejme našli. To však má aj svoje negatíva, ale k tým až neskôr.


 Výhody a nevýhody nejapanistu z môjho pohľadu
·         Podávanie prihlášok bolo u japanistov podmienené absolvovaním 2 rokov bakalárskeho štúdia, u mňa stačil iba 1 rok. U nich to znamená, že do Japonska môžu ísť až v 3. ročníku. U mňa to znamenalo, že som mohla ísť dokonca skôr, v jarnom semestri a tým pádom som nemala žiadnych japanistov ako súperov. Jupí! Neskôr sa však vyskytli menšie problémy s tým, že Shizuoka už mala plný limit študentov z MU. Dvaja japanisti tam už totiž boli z predošlého semestra, ale našťastie som dostala nečakanú výnimku, takže dvojnásobné jupí!

·         To naväzuje na nevýhodu, kedy som prišla na Shizuoka University a kurz japonského jazyka bol už tým pádom v plnom prúde z predošlého semestra a ja som sa dlhú dobu nevedela zaradiť do toho tempa. Ale výhodou bolo, že aspoň už boli všetci zabehnutí a vedeli mi poradiť s čímkoľvek. A hoci som nastúpila v apríli, v polke nášho školského roka, japonským študentom práve vtedy začína rok, a tak som sa cítila zase troška bližšie im.

·         Na Pedagogickej fakulte, na ktorej som bola nie je úplne obvyklé mať zahraničného študenta, a tak som sa tam hlavne zo začiatku cítila ako mimozemšťan. Na druhej strane sa o to viac o mňa starali, ako napríklad o študentov japanistiky na inej fakulte, kde to bolo bežné a ničím špeciálne. Alebo to bolo iba moje šťastie, že som narazila na tak skvelých profesorov a študentov z výtvarnej katedry, kde nemali nikoho z Európy dobrých 10 rokov.

·         Japanisti tam okrem japonského kurzu nemali na výber príliš veľa predmetov, lebo by to väčšina v japončine ešte stále asi celkom nezvládala, to rozhodne ani ja, ale tým, že som bola na výtvarnej katedre som si mohla dať akékoľvek predmety z akéhokoľvek ročníka. Tak som si tam maľovala, kreslila a k tomu nepotrebovala ani rozumieť japonsky. Tým, že som bola často obklopená plnou triedou iba Japoncov, tak sa toho na mňa asi aj viac nalepilo.


Asi toľko k základným plusom a mínusom v Šizuoke, ale to zase netreba brať príliš vážne, lebo sú to len a len moje osobné skúsenosti. Možno som vlastne mala fakt iba šťastie, ale jedna vec mi je jasná. Ísť do Japonska ako študent výtvarnej výchovy bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť. Ale o tom sa viac rozpíšem až v druhej časti.

Sewitches

Časť druhá

2 komentáre:

  1. Super, super, super! teším sa na ďalšie zaujímavé príspevky, len tak ďalej! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! Konečne nejaký motivujúci komentár :)
      Práve som nahrala aj druhú časť. ;)

      Odstrániť