pondelok 13. apríla 2015

O tom, ako som to už musela spísať, alebo ja a vzťah na diaľku

Už iba 5 mesiacov a 18 dní. Približne.

Rozmýšľali ste niekedy nad týmto slovíčkom iba? Ako toto slovo môže zmeniť celý význam vety?
Ak by som napísala, že ešte 5 mesiacov a 18 dní, tak ma to asi privedie do riadnej depresie. Treba byť optimista! Treba si povedať, že sa uvidíme za 5 mesiacov a 18 dní. Veď polka je už predsa za nami.  Polka času odlúčenia.

Áno, je to tak, s priateľom som sa nevidela už 7 mesiacov a ďalších 5 a pol ma čaká. Je to divné?

Na internete nájdete kopec článkov o tom, ako udržať vzťah na diaľku, 10 spôsobov ako to prežiť a podobné....žvásty. Ľudia po mne chceli, aby som o tom napísala blog. Ale ja si myslím, že to je každého individuálna vec. Neexistuje univerzálny spôsob ako to vydržať, ako to spraviť tak, že sa ľúbite stále rovnako, ak nie viac.

Ak by som ale predsa len mala spisovať niekedy nejaké spôsoby, ako ten vzťah na diaľku s cudzincom prežiť, ako prvý a jediný bod by som uviedla:
Nepočúvajte nikoho, čo vám radí a hovorí!!
Inak sa veľmi rýchlo ocitnete v rozpore so srdcom a rozumom. A vôbec, veď tí ľudia o vás dvoch nič nevedia. Tak prečo sa tým trápiť?

Tak sa tu teda aspoň vyjadrím k najčastejším veciam, ktoré počúvam:

Preboha Japonec?
Ja chápem, že tu ľudia nie sú veľmi zvyknutí na medzikultúrne vzťahy, ale prosím, troška vážte použitie slov. Aj on je iba človek.

Vzťah na diaľku?
Poviem vám, taký vzťah má aj svoje pozitíva. Máte svoje súkromie, nejakú voľnosť. Jediné čo so svojím milým môžete je písanie a rozprávanie (cez skajp). Viete si teda predstaviť na aký level sa dostane vaša komunikácia? Ak ste obmedzení iba na ňu, tak sa v tom obaja stanete majstrami.
Chýbate si a ste si cenní. Je to super.

Ako to robíš?
Normálne. Žijem si svoj život, chodím do školy, do práce, na pivo, doučujem japončinu a do toho si píšem každý deň s priateľom, smejeme sa, navzájom sa podporujeme, kecáme cez skajp, trávime spolu čas(virtuálne), minule sme spolu sledovali japonskú reláciu o Slovensku. Ešte niečo?

Obdivujem ťa.
Ďakujem. Ale nie je čo. Áno, je to ťažké, ale každý máme to svoje, no nie?

Nie je ti smutno?
Je!!! Úplne strašne! Niekedy prídu chvíle, kedy sa mi z toho chce naozaj plakať. Potrebujem objať, potrebujem aby bol pri mne. Ale to teraz nejde. Tak sa s tým zmierim a žijem si ten život ďalej. Byť stále smutná nikomu neprospieva.

A nepodvádza ťa?
Rada by som povedala, že nie. Ale to asi nevie nikto, len on. Verím, že nie. V rovnakej pozícii sa ocitá aj on, a tak nám obom nezostáva nič iné, len si dôverovať. Inak by sme obaja zošaleli.

Veď si tu nájdi niekoho normálneho.
Špecifikuj pojem „normálny“. Myslíš tým Slováka/Európana, alebo jednoducho niekoho, na nediaľku?
A keď už, ja mám aj tak rada divných, nenormálnych a retardovaných ľudí. Ale máš pravdu, môj priateľ rozhodne nie je normálny. Stále na mňa vyplazuje jazyk, pospevuje si počas rozhovoru a myslí si, že som sexy.

To nie je ani vzťah.
A zase sme tu. Čo je to vlastne vzťah? Dvaja musia byť každý deň spolu aby sa to dalo nazvať vzťahom? Nestačí, že sa ľúbime, dôverujeme si, je nám spolu skvelo, smejeme sa na rovnakých blbostiach a chceme spolu stráviť zvyšok života? Ak nie, tak začínam mať naozaj bordel v tých pojmoch.

Japonca si neber.
Slováka si neber. Čo je to za radu? Možno si človek, ktorý toho o Japoncoch a Japonsku vie veľa, alebo nevie vôbec nič. To je vlastne jedno, ale záleží na tom? Jasné, aj ja sa bojím manželstva s inou kultúrou. To je predsa jasné. Je to úplne iné, neviem čo čakať a čo nie. Ale myslím, že toho človeka už poznám dosť dobre na to, aby som sa vedela sama rozhodnúť, či si ho zobrať chcem, alebo nie. A bez ďalších prekvapení, ktoré to môže priniesť by to bola aj tak nuda.

Nehovorím, že tam nie sú problémy, že sa netrápim a nebojím. Ale mám na to jedno prirovnanie.


Vzťah na diaľku s cudzincom je ako keby idete na celý deň do zábavného parku. Najprv sa bojíte, aké rôzne hrôzostrašné atrakcie na vás čakajú, ale keď ste už tam, začnete si to užívať. Potom narazíte na najstrmšiu dráhu, bojíte sa, je vám zle, kričíte, možno sa aj rozplačete. Ale potom zistíte, že to vlastne nebolo tak zlé a išli by ste zas. A tak to ide dokola, hore, dole, hore, dole, doľava a doprava. Na konci dňa však skonštatujete: To bol ale zaujímavý a úžasný deň. ^_^


Sewitches

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára