štvrtok 16. júna 2016

O tom, ako to chodí v našom rjokane

V Japonsku sa pomaly začína obdobie dažďov cuju, hoci podľa mojich minulých skúseností to nie je tak zlé, ako mi to každý opisuje. Aspoň nie v Šizuoke. Hoci kým píšem tieto riadky, za oknom začína opäť pršať a mne sa o to viac nechce do práce.

Prešli tri týždne a ja som dostala moju prvú výplatu. Priateľ sa ma už včera nadšene pýtal, na čo ju použijem. A možno tú otázku položil schválne, lebo vie, koľko peňazí mu za ten mesiac v Japonsku dlžím. A nielen to. No keďže je to výplata iba za pol mesiaca, zatiaľ s ňou veľké plány nemám, hoci by som vedela, kde ju utratiť.

No a tieto riadky som písala asi pred viac ako týždňom a zhodou okolností opäť začína pršať a mne sa ešte stále nechce do práce. Často dostávam otázku, čo presne v tej práci robím, a preto som sa rozhodla bližšie popísať ako funguje japonský rjokan. Dnes je to presne mesiac, čo som začala pracovať, no ešte stále je kopec vecí, ktoré neovládam.  Tento mesiac by som sa mala začať učiť robiť rezervácie a manažovanie izieb na web stránkach, ktoré majú náš hotel v ponuke, takže možno o ďalší mesiac pripojím druhú časť.

Rjokan nie je  bežný hotel. Býva väčšinou menší, rodinne založený a ten môj už funguje niekoľko generácií. Na čele stojí pán riaditeľ, starší troška nervózny pán a jeho žena zohrávajúca úlohu pani domácej, bez ktorej by to asi celé spadlo. Zamestnanci na trvalý pracovný pomer sme iba štyria, kde slečna Maličká, ktorá v rjokane aj napriek jej mladučkému veku pracuje už 2 roky vedie náš malý tím. Táto dvadsaťjedenročná  svedomitá perfekcionistka je v skutočnosti zaľúbená do 2-D postavičky z populárneho anime Osomatsusan a míňa veľkú časť svojej výplaty práve na tento koníček. A taktiež jej Lady Gaga na plné v aute a blond vlasy vôbec nepredstavujú typickú Japonku, akú by sme v rjokane hľadali. Zabudla som spomenúť, že perfektne kreslí a strašne ju žerem. Potom u nás nájdeme mladíka Čierneho, ktorý sa v rjokane objavil asi tiež iba náhodou. Prácu síce robí dobre, ale nikdy nie viac ako je treba. Rád pozerá do telefónu a vždy sa poteší, ak po večeri zostane nejaké jedlo. A na záver šialený Talian, ktorý aj napriek tomu, že žije v Japonsku 5 rokov nevie skoro ani slovo po japonsky, hoci rozumie celkom dosť. Nikdy sa na prácu nesťažuje, robí rýchlo a je vynaliezavý, no jeho gény sa nezaprú, v láske má všetky dievčatá a ženy.

Keď sme boli vonku a drtili autá
Práca začína ráno okolo siedmej, kedy kuchár dopeká rybku a nachystá surové vajíčko a čerstvý džús. Zvyšok ako napríklad šalát či rôzna príloha sa pripraví o deň skôr. Hostia majú večer predtým  možnosť vybrať si z troch časov na raňajky, aby mali všetko na stole, keď si zaňho sadnú. Menu pozostáva z hromady mištičiek, ryže a miso polievky a ich naaranžovanie má svoj systém, ktorý som si konečne po mesiaci zapamätala. Po raňajkách upraceme stoly a pripravíme ich na večeru, kedy je opäť dôležité vedieť, kde presne má ležať mini sporák, či ako uložiť paličky. Medzičasom sa pomaly začína check-out, a tu sa naše povinnosti rozchádzajú. Slečna Maličká a mladík Čierny idú pripraviť izby na poobedňajší check-in, kým ja pomáham na recepcii. Po skončení check-outu spravím uzávierku, čo zahŕňa kontrolu pokladne a terminálov. A potom ma čaká najmenej obľúbená časť dňa, a to písanie na veľkú bielu tabuľu v kancelárii, ktorá slúži pre rýchlu a jasnú orientáciu hostí. Pomaly som si zvykla na škrabopis pána riaditeľa v rezervačnej knihe a už mi nerobí taký veľký problém rozlúštiť mená hostí a rôzne špeciálne požiadavky, či plány, ktoré využívajú. Aj keď času to zaberá stále dosť, lebo informácie musia byť presné a bez chyby. Potom sa väčšinou po zhruba 4 až 5 hodinách ranná smena končí a v rjokane sa opäť stretáme na tretiu, kedy začína nový check-in.

Každý z nás si po príchode najprv skontroluje tabuľu, aby vedel kedy má ktorý hosť doraziť. Talian čaká na recepcii a víta hostí už na parkovisku, kde im odnáša kufre dovnútra. Kým hosť vypisuje kartu na check-in, zatiaľ mu odnesiem batožinu do izby. Po ceste zoberiem podložku na kufor, aby sa v izbe nepoškodilo *tatami a ošibori, vlhké vyhriate malé uteráčiky na očistenie rúk. V izbe na stôl z chladničky položím domáci jókan, želé dezert z červenej fazule a pripravím zelený čaj. Keď hostia dorazia do izby, človek, ktorý ich má na starosti prednesie krátke vysvetlenie izby, hotela a zodpovie prípadné otázky a opäť ponúkne tri časy na večeru.  

Vo voľnom čase sa porobia drobnosti, ako skladanie uteráčikov, či príprava hygienických balíčkov, nachystá sa *umešú na prípitok a sojová omáčka v mištičke na *sašimi. Potom nás čakajú už len prípravy na večeru a samotné podávanie chodov. Menu je jednotné, no má rôzne stupne honosnosti  podľa toho, koľko si hosť priplatil. Jednotlivé chody si chodíme objednávať do kuchyne podľa presného poradia. Treba sledovať hostí, akým tempom jedia, nech dlho nečakajú, ale zase aby nemali na stole naraz tri rôzne jedlá. Aj tu má každý rozdelených hostí, ktorých má na starosti a pri každom chode je potreba vysvetliť, o aké jedlo sa jedná. Objednáva a podáva hosťom nápoje, odnáša prázdne taniere a misky, stará sa o priebeh celej večere. Tu vypomáham aj ja, hoci som ešte nikdy nemala úplne sama hosťa na starosti.
Edit: Ej počkať, mala! Dvoch hostí z Británie. Úplne som na nich zabudla....

Na záver pri podaní dezertu poďakujeme a spýtame sa na čas na raňajky. Všetko sa uprace, stoly sa pripravia na raňajky a okolo deviatej večer ideme unavení domov. Cez víkendy býva oveľa viac hostí a občas sa domov dostávam až pred desiatou. Je tam samozrejme ešte veľa drobností a detailov, vynechala som prácu upratovačiek (tiež majú svoj systém a rôzne povinnosti), šialeného Taliana a podobne, no zhruba takto vyzerá môj bežný deň v práci. Aspoň prvý mesiac, lebo časom by sa to malo zmeniť a asi viac budem sedieť za počítačom.


A asi si môžem spievať Vetroplach...A tak to ide každý deň so mnou‘....

A výplata išla aj sem...
Sewitches

*tatami- tradičná japonská rohož vyrobená z rákosu
*umešú- slivkové víno
*sašimi- surová ryba nakrájaná na plátky

2 komentáre:

  1. Máš to tam teda pestré. Všetko má svoj systém, nezabúda sa na žiadny detail. Ale ako čítam, orientuješ sa stále viac. Aj keď tá práca až do desiatej, uffff, ty musíš mať veľké zásoby energie! :)Pre kolegov si vymyslela podarené prezývky, zrejme sa tieto "nové postavy" v tvojom príbehu budú objavovať častejšie :)
    P.S. Dávaj si pozor na toho Taliana :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Občas sa na nejaký detail zabudne práve preto, že ich je toľko. Teda aspoň mne sa to ešte stále stáva :D Ale áno, už to začína byť lepšie a v niečom sa už orientujem.
      Prekvapivo som celý mesiac bola v pohode a dnes na mňa prišla neskutočná únava, asi to bol najnáročnejší deň za celú dobu, čo tu pracujem. (zrovna jeden z tých dní, kedy som domov dorazila pred 10 večer) Inak mám energie stále dostť :)
      Keďže nerada na blogu uvádzam skutočné názvy a mená, tak som sa rozhodla ich poslovenčiť. Obe prezývky však vychádzajú z ich skutočných mien/priezvisk :) Určite ich budem občas spomínať.
      P.S. Po mne našťastie nejde :D

      Odstrániť