pondelok 30. novembra 2015

O tom, ako som prednášala po japonsky

V sobotu sa v Bratislave konal 3. ročník súťaže v prednese v japonskom jazyku. 

Pamätám sa, ako som sa kedysi chcela zúčastniť, ale neodvážila som sa. Tentoraz som si však povedala, že to musím skúsiť. Spomenula som si pritom na moje prvé karaoke vystúpenie v roku 2009, kedy sme so Zuzqou tancovali na pódiu oblečené vo švédskych farbách a v pozadí hopsala Kukurica a Muchotrávka. Či na prvú prednášku o Japonsku z 2011, kde som svetu ukázala môj fangirling nad japonskými idolmi. A tak mi už bolo akosi dlho, odkedy som sa prvý raz postavila pred neznámych ľudí. A ľahké to veru nebolo. Hlavne s vedomím, ako často v takýchto stresových situáciách dostávam okno. Čo sa samozrejme aj stalo, ale nedá sa nič robiť. V konečnom dôsledku som bola spokojná s tým, čo som predviedla, hoci to nebolo na žiadne umiestnenie. Myslím si, že človek by sa mal stále púšťať do niečoho nového a nenechať sa odradiť strachom, stresom, prehrou či pocitom strápnenia.

Vyhrať som nič nevyhrala, no po skončení sa mi prihovoril pán, ktorého som síce v porote nepostrehla, ale zrejme nejako s porotou súvisel, pretože rozprával o hodnotení a ako som ho svojím prednesom dojala. A pokiaľ bol v sále aspoň jeden takýto človek, tak si nemyslím, že to bola strata času. A ešte ma rozosmial poznámkou, či náhodou niekde nespievam, pretože mám taký hlas. Hmm, chýba mi Japonsko a karaoke.

Dievčatá, ktoré vyhrali obe kategórie boli naozaj skvelé. Teším sa z toho práve preto, že jedna je samouk a druhá v podstate tiež, takže je super, že takýchto ľudí tu vedia oceniť. Len tak ďalej a gratulujem.

Ak by som to mala zhrnúť, tak už asi nebudem mať odvahu postaviť sa na to pódium druhýkrát, ale som rada, že som to skúsila. Po príchode do Prahy, hneď na prvej hodine japončiny sa ma naša japonská sensei spýtala, ako bolo v sobotu. Vidím, že fámy sa šíria naozaj rýchlo. No nič, nabudúce možno skúsim zase inú súťaž. 


PS: Hľadám dievčinu, ktorá sa mi prihovorila po skončení. Viem, že sa poznáme, ale nedokážem si spomenúť kde sme sa prvýkrát stretli. Prepááááč. Ak by si sa vedela pripomenúť, bola by som rada.

Sewitches

4 komentáre:

  1. Zdravím, zdalo sa mi že som zazrel vašu červenú hlavu v hľadisku, nečakal som že pre vás prednes predstavoval takú výzvu, myslím, že ste ju zvládli výborne. Trocha ma zamrzelo, že ste nespomenuli to naše smiešne vystúpenie :D Smutné tiež je, že záujem o túto súťaž klesá a časom možno nebude dosť účastníkov aby sa konala... Tak či tak ďakujeme za članok :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, rozhodne mi nemusíš vykať :)
      Prednes bol výzvou aj z toho dôvodu, že som nikdy neprednášala pred ľuďmi po japonsky (ak nerátam nejakú prezentáciu pre 3 spolužiakov v škole). Ale ďakujem :)
      Popravde mi to vystúpenie vyfučalo z hlavy asi preto, že to bolo hneď po prednesoch a ešte som sa spamätávala. Pardon :P
      Záujem klesá, ale vás z japanistiky tam bolo dosť, prečo sa nikto nezapojil? :D

      Odstrániť
    2. No väčšina prvakov ma asi tej japončiny dosť v škole, a zbytok sa trápil s už spominanym vystupenim :D

      Odstrániť
    3. Nó veď práve preto, že je tej japončiny dosť v škole, treba ukázať na pódiu :P
      A zbytok to ospravedlňuje :)

      Odstrániť