štvrtok 30. júna 2016

O tom, ako som navštívila japonského lekára

Ako väčšina z nás, nemám rada návštevy lekárov. A už vôbec nie v cudzej krajine, kde je možné, že tento proces funguje úplne ináč. Hlavne keď si človek nie je istý slovnou zásobou v tejto oblasti. V každom prípade som sa aj napriek všetkému rozhodla toho japonského lekára navštíviť. Dôvod je troška súkromný a možno trápny, no prezradím len toľko, že odkedy som začala pracovať, tak som nemala svoje dni. A pre všetkých zvedavcov... nie, ešte nebudeme traja. Videla som to teda na zmenu prostredia a stres, no aj tak ma to celkom trápilo.

V práci som dostala voľno, a tak sme sa s priateľom vydali autom do mesta po vyhľadaní menšej ordinácie na internete. Priateľ ma presviedčal, že veľké nemocnice si za vyšetrenie veľa pýtajú a je lepšie ísť niekam komornejšie. No keď sme dorazili na miesto, vyzeralo to dosť pofidérne. Hľadali sme teda ďalej a konečne našli nie veľkú ordináciu. Keďže som to už chcela mať za sebou, bolo mi jedno čo za miesto to je.

Vošli sme do malej vstupnej haly, kde nás na stene vítala Mona Líza z farebných kamienkov a nádych 70. rokov v podaní staršieho nábytku a malej telky. Od staršej pani za okienkom som dostala plastový pohárik a namierila som na toalety, ktoré disponovali iba japonskými záchodmi a teda....dierami v zemi. Aspoň, že som nemusela ísť s pohárikom cez celú halu, ale priamo na toalete bolo malé okienko, kde som pohárik podala sestričke na druhej strane. Do tej doby som to ešte brala naozaj pozitívne. No ako náhle som vošla do ordinácie, premkol ma nepríjemný pocit. Za stolom sedel podľa môjho odhadu asi 90-ročný pán doktor a nemo hľadel do akýchsi papierov. Dve sestričky mi povzbudivo ponúkli stoličku a ja som si váhavo sadla. Zistila som, že pán doktor pozerá na kópiu mojej zdravotnej kartičky. Po chvíli konečne prehovoril: “Ši-mo-na-Do-bo-ru-su-ká... to máš ale dlhé meno.“ No a toto bude na dlho, pomyslela som si.

Po skonštatovaní, že naozaj nie som v tom sa ma začal pýtať úplne nezmyselné otázky, ktoré vôbec nesúviseli s vyšetrením. Začal síce veľmi dobre, a to tým, že napriek tomu, že som zdravá je zvláštne že som svoje dni nedostala, no ďalej prešiel na to otázku, odkiaľ som.

„Som zo Slovenska.“
„Aha, ty si z Československa.“
„Som zo Slovenska.“

A napísal si poznámku do papierov, že som z Československa. Ďalej sa ma pýtal na školu, vek, prácu, na priateľa, japončinu. Po chvíli zostal celkom zmätený a sestrička mu musela zhrnúť môj profil. To ho dosť prekvapilo a reagoval nasledovne: 
“Ty o pacientke toho vieš nejako veľa.“ 
“Pán doktor, ja som vám len zhrnula, čo som vyvodila z toho, čo nám o sebe povedala.“ 
A za jeho chrbtom sa mi gestikou ospravedlňovala.  Od začiatku vyšetrenia prešlo už asi 15 minút, no my sme sa ešte stále nikam nepohli. Hlavne mu bolo strašne ťažko rozumieť a obe sestričky mi skoro všetko museli prekladať do zrozumiteľnej japončiny. Odrazu začal bedákať, aká je to škoda, že nie som tehotná a že by som sa už mala vydať. To už sestričkám nedalo a po asi tretíkrát ho upozornili, že som sem prišla na vyšetrenie, pretože ma trápi môj stav. Nebyť tých dvoch, asi by som tam sedela doteraz.

Vyšetrenie trvalo dosť dlho a bez toho závesu, ktorý oddeľoval mňa a pána doktora by som to zrejme neprežila. Celé to trvalo viac ako hodinu, hoci tam nikto iný nebol a ja som bola iba na základnom vyšetrení. Doktor mi prezradil, že mi urobili aj test na rakovinu, lebo iba hlupák by to nespravil. A on predsa nechce, aby o ňom hovorili, že je hlupák. „Hahaha“ zasmial sa sám. Zaplatila som v prepočte asi 30 eur a moja peňaženka horko zaplakala. Bola som rozhodnutá sa tam už nikdy nevrátiť, no dostala som lieky, po ktorých dobratí mám zavolať a bude sa postupovať ďalej. Vidím to tak, že sa nejako vyhovorím, lebo toto už druhýkrát zažiť nechcem.  Na záver mi pán doktor dal kompliment, aké sú cudzinky pekné a akú mám peknú bielu pokožku. Po tom, čo mi polhodinu pozeral na najintímnejšie miesto na tele mi z tohto komplimentu naskočila husia koža. Toto už naozaj nie....


Sewitches

4 komentáre:

  1. Nezávidím a úprimne ťa ľutujem, verím že to musela byť odstrašujúca skúsenosť. Snáď si už v poriadku, aby si za ním nemusela znovu :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, ďakujem. V poriadku bohužiaľ ešte nie som, ale dúfam, že čoskoro budem. Tak či onak sa tam už asi neplánujem vrátiť

      Odstrániť
  2. Jeden by si pomyslel, aké musí byť japonské zdravotníctvo vyspelé.. a ono je to ako čítam ešte horšie než tu! :O Prepáč za čierny humor, ale pán doktor asi čaká na peknú smrť, keď ho porazí priamo pri vyšetrení :D Ale teraz vážne, je mi fakt ľúto, že si si musela prejsť takým nepríjemným zážitkom, sama mám niekoľko traumatizujúcich skúseností z podobných prehliadok, keďže mám od 14tich sekundárnu amenoreu a mama ma vláčila po všetkých možných doktoroch, ktorí sa ku mne správali fakt hrozne :( Dúfam, že ti nepredpísal nejaké silné hormóny, čo ti rozhádžu celý organizmus (raz som niečo také brala asi 2 mesiace a povedala som si Nikdy viac!) Radšej si pozri na nete, čo o tom píšu. Už som si zvykla, že to mám nepravidelné 10 rokov, nikdy som nič kvôli tomu neužívala, skrátka takto môj organizmus funguje a nebudem sa to snažiť meniť neprirodzenou cestou. Ale neboj sa, som si istá, že ty si zdravá a všetko nastalo len kvôli stresu. Držím palce, nech sa to čoskoro dá do poriadku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Myslím si, že vyspelé zdravotníctvo tu je, len človek musí vedieť kam ísť. Proste som to zobrala na ľahkú váhu a mala som radšej počúvať seba a nie priateľa, čo trepal zase svoje :D Si to vystihla s peknou smrťou, ale naozaj to tak vyzerá :D O tom, čo mi predpísal som pozerala na nete a malo by to byť ok, práve včera som to dobrala a uvidím, čo sa bude s telom diať XD Ale ako píšeš, ja to mám tiež nepravidelné odkedy to mám a zvykla som si na to. Jednoducho to tak je a nemôže každé telo predsa fungovať rovnako. A keď ťa nútia to napraviť hoci to vôbec nemusí byť prospešné tvojmu zdraviu, tak mi to príde dosť na hlavu.
    Ďakujem a budem dúfať, že to bude ok.

    OdpovedaťOdstrániť