O tom, ako som používala príliš veľa výkričníkov

Dnes som si nejako spomenula na moju prvú cestu do Japonska v lete v roku 2011. Už sú to 4 neskutočné roky, čo som si splnila sen. Na ten nezabudnuteľný pocit nezabudnem asi nikdy. A ako som sa po dlhom čase na víkend vrátila domov, tak som si začala listovať denníkom, ktorý som si vtedy v Japonsku každý deň písala.

Teraz neviem, či moje vyjadrovacie schopnosti odpovedali veku, alebo som bola iba tak mimo z tej cesty, ale polovica denníka zahŕňa slovíčka ako „kks“, prípadne „ja umrem“. V každom prípade by som sa rada podelila o pár úryvkov, pretože to naozaj stojí za to.
Prepisujem to presne tak, ako som to písala do denníka vrátane počtu výkričníkov a rôznych smajlíkov.

19.8.2011
11:20
Sedíme...ale už v lietadle!!! Nechápem! Neverím! Že čo? To čo jaká psycho hudba :D Kokós, my ideme do Japonska!!! Ale aká milá letuška :) 

20.8.2011
14:13
Sedíme vo vlaku! Do Tokya! Školáčky! Vonku brutálne letné anime cikády! Neverím! Stále neverím!!!
A vedľa mňa zlatý mladý Japonec čítajúci mangu!!! Umrem! Zastávka Sakura...ďalšia Naruto?! XD Riadne smrdím, ale som šťastná!!!!!!

18:31
Tak. A sme tu. Japonci sú najbrutálnejší ľudia na svete! Cestou do guest housu nám pomoholo 6 ľudí!
Pri lístkoch na metro prišiel za nami jeden a pomohol kúpiť lístok. Ďalší nám hore schodmi zobral kufre. Potom nás Francúzska naviedla na správnu cestu, potom jedna Japonka stará sa zastavila a lúštila mapu, potom sa pristavila ďalšia, a tá dokonca volala manažérovi (guest housu)!! Úplne úžasná bola!
Perlička na záver. Ten guest house! Konec čistý! Myslím, že spať tu a konec. Kks. No a tu volal ešte ďalší Japonec manažérovi. Och joj,úžasní všetci!!!!



24.8.2011
18:49
Dnes sme boli s Makotom a jeho kamarátom, ktorý netuším ako sa volá. Ale vtipný párik. Čistý Pat a Mat. :D Makoto nám všetko platil proste. Kks. Cestu metrom, manju, studený zelený čaj, obed, chcel aj Ueno Zoo, ale už zatvárali akurát! Ale fajn bolo. Sensódži je krásny. Vytiahla som si Best Fortune ^_^ Uvidíme no. Fuj, spotená som strašne. Sprchá!!!

22:10
Tu vkuse ktosi je! Žere!!!

30.8.2011
19:27
Skoro vybuchla telka :D

A ako to sem tak píšem, začínam si myslieť, že som bola fakt retardovaná a nemám silu písať ďalej. Potom v denníku opisujem kopec príhod, čo sme jedli, kde sme boli, kde nám kto zase čo platil a podobne. Samozrejme je tam najviac rozpísaný náš prvý koncert Hey!Say!JUMPu a taký ten fangirling. Je to fakt zlé, takže to radšej už seknem a poviem len toľko, že som bola mladá a plná snov, tak ma to snáď ospravedlňuje. Na druhej strane je zaujímavé, ako sa som sa za tie 4 roky zmenila. Hoci slovo „kokos“ mám v obľube dodnes.
V tej dobe sme so Zuzkou boli riadne namotané na tých japonských idolov a priznám to už aj pred priateľom, bola to jedna z najväčších motivácií pre splnenie si sna. Áno, do Japonska som túžila ísť dlho, ale až objavenie tejto pop kultúry a sen vidieť naživo koncert ma donútil riadne si zarobiť a jednoducho ísť. A to hneď.

A vlastne vtedy to začalo. Po SUMMARY 2011, čo bol ten náš prvý koncert ma to nepustilo a odvtedy sa chodenie na japonské koncerty a predstavenia stalo mojou najdrahšou záľubou.


Preto vždy hovorím, ak si chcete splniť tak abstraktný sen ako „Chcem ísť do Japonska“, treba si nájsť niečo konkrétne, čo vás k tomu dokope. Nejaký ošiaľ, koníček, nadmierna zvedavosť, čokoľvek. Inak to pôjde veeeeľmi pomaly a predsa nikdy nevieme, či dnes náhodou nežijeme posledný deň.

Sewitches

PS: Dnes som náhodne stretla dve dievčatá, ktoré čítajú môj blog. Moji prví fanúšikovia :D Bolo to veľmi milé, ďakujem. :)

Komentáre

  1. Hehe, true, treba mat nejaky plan. U mna to bola navsteva Harajuku, navsteva roznych butikov a potom prechadzka k Shinjuku, kde pod mostom mastila live rock-n-rollova kapela The Throttle (alebo tak nejak). A to prvykrat vsetko sam, zvysok party sa kdesi flakal :D Takze mozem potvrdit, ze to bolo tiez nezabudnutelne. rovnako ako ta improvizacia v obchodoch, pri nakupovani, objednavani jedla a tak dalej :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, clovek musi mat aspon 1 konkretnu vec za ktorou ide, inak aj ked sa do toho Japonska dostane, tak sa vrati a bude mat za sebou typicky turisticky vylet o "nicom" :D
      A nabuduce musime do Harajuku spolu! :P

      Odstrániť
  2. Jééé to je milé, že si nás spomenula :)) To bola včera náhoda! Fakt si do života istých ľudí doslova priťahujem :D Konverzácia s tebou bola viac než zaujímavá a isto by sme mohli pokračovať aj celý deň. Preto ma napadlo v súvislosti s tvojou otázkou "o čom mám písať?", že by ma zaujímali tvoje osobné skúsenosti s kultúrnymi rozdielmi a ktoré názory/postoje spôsobujú najviac konfliktov vo vzťahoch.
    P.S. kks z tých anime cikád asi umrem! XDDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Taak musela som vas predsa spomenut, este sa mi nikdy nestalo, ze by ma takto niekto zastavil :) A ano, kecat by sa dalo urcite dlho, niekedy v Trencine zase ked budeme, mozeme aj pri pive ;)
      Uf, ono ja sa nerada pustam do dlhych, hlbokych, trpkych tem, lebo na take veci ma kazdy clovek iny nazor. Ale tak na druhej strane pisat cisto moju vlastnu skusenost ako doteraz by nemuselo byt uplne na skodu. Takze porozmyslam o tom :) Dakujem za tip!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára