streda 20. januára 2016

O tom, ako som prvýkrát navštívila japonský onsen

Ako to len začínajú tie naše vtipy? Stretol sa Slovák, Čech, Američan a Číňan....
Nie, dnes si nebudeme hovoriť vtipy, ale zhodou náhod ma napadlo, že presne v takejto zostave sa konala moja prvá návšteva japonského onsenu na poloostrove Izu. Samozrejme v ženskom prevedení. Ale najprv troška vysvetlím, čo to ten onsen vlastne je.

V preklade by sa dalo hovoriť o kúpeľoch či horúcich prameňoch, do ktorých však v zásade vstupujeme nahí. Po Japonsku ich nájdeme tisíce a odporúčila by som ich každému, kto sa nebojí odhodiť všetky svoje šaty, či skôr masky a pretvárky. Hovorí sa, že v onsenoch neexistujú žiadne prekážky a ľudia k sebe dokážu byť úprimní, hovoriť o všetkom. Vždy sa smejem, keď pozerám nejakú *doramu a je tam práve scéna z onsenu. Ženy i muži tam skoro vždy riešia svoje milostné problémy a nehanbia sa prezradiť viac, než obvykle.

Onseny mávajú najčastejšie oddelenú ženskú a mužskú časť, ale existujú aj zmiešané kúpele. Ak si dobre pamätám, tak na hodine Dejiny zábavy v Japonsku sme sa zaoberali aj zábavou v onsenoch. Muži tam v minulosti chodili pre iné potešenie, než teraz. V každom prípade je to jedným z prvkov japonskej kultúry a ohromným zážitkom pre cudzincov. Pri mojej prvej ceste do Japonska sme sa so Zuzkou hanbili čo i len pomyslieť na to, že by sme sa mali vyzliecť pred sebou navzájom a pred ďalšími cudzími dievčatami, ženami a babkami. A tak prebehla moja prvá návšteva onsenu až na mojom študijnom pobyte, a to ku počudovaniu až skoro na záver.
Izu
 A tak sa stretli Slovenka, Češka, Američanka a Číňanka. Rada hneď na začiatok, pri svojej prvej návšteve si radšej zoberte so sebou rodáka, aby ste sa nestrápnili pri každej príležitosti, prípadne nemuseli pozorovať nahé telá, aby ste vedeli, čo robiť. Proces onsenu má svoje pravidlá a nie je to len obyčajné kúpanie. Na internete by ste sa dozvedeli aj o rôznych liečivých účinkoch, či najlepších onsenoch v Japonsku, ktoré patria pod tradičné hotely, rjokany. Teraz však už k prvému zážitku.

Po presunutí sa do šatne, kde sme sa mali už celé vyzliecť som chytila môj typický strach z obnažovania sa pred kopou neznámych. Nie že by taká situácia nastávala často, ale v živote to občas príde, či už sprchy po plávaní, rentgnen hrudníka, alebo u doktora. Všetky moje spoluonsenistky sa už vyzliekli, len ja jediná som sa snažila skryť za úzke dvierka skrinky a prehodiť cez seba uterák, ktorý vôbec neslúžil na zakrytie tela. Naivne som dúfala, že mi to ako cudzinke niekto odpustí. Dievčatá šli napred, a tak som sa aj ja rozbehla smerom k posuvným dverám do ďalšej miestnosti, kde sa už kúpele nachádzali. V tom ma zastavila postaršia nahá Japonka a prívetivo mi začala vysvetľovať, že uterák do onsenu nepatrí. Nuž, a tak som skočila k prvému sprchovému kútiku v onsen miestnosti, len nech ma nikto nevidí nahú. Pozdĺž dvoch stien boli malé stolčeky a vedierka, oproti nim vždy malá sprcha a pripravený sprchový gél i šampón na vlasy. Predtým, než človek vstúpi do onsenu sa musí celý umyť a zopnúť vlasy. Ach, ale mi to nedalo a začala som sa obzerať kto sa ako umýva, ako pečlivo to musím urobiť, aby som náhodou neurobila nejaký prešľap. No ostatné ženy nás cudzinky úplne ignorovali, naozaj nikto si nás nevšímal a môj strach pomaličky opadal. Po osprchovaní som konečne vkĺzla do vody za mojimi dievčatami, ale po chvíli sme sa rozhodli presunúť do vonkajšieho menšieho onsenu. Bol december a padlo to naozaj dobre. Škoda len, že tá Japonka, ktorá sama okupovala celý onsen sa po pár minútach našich rozhovorov v angličtine a neutíchajúcemu smiechu radšej zobrala a išla inam. A tak sme tam aj my rozoberali naše staré a nové lásky, smiali sa a ja osobne v duchu obdivovala nadmerne veľké prsia Číňanky.

V onsene by človek nemal zostávať príliš dlho. Po zhruba 40 minútach sme vyliezli a cítili sa naozaj oddýchnuto a príjemne. Už sme sa nehanbili ani pred sebou, ani ostatnými.  Veď to je vlastne jedno, no nie? Odvtedy je onsen pôžitkom a mojím malým snom je navštíviť tradičný onsen v horách, po kúpeli sa prezliecť do *jukaty a pochutnať si na skvelom jedle v spoločnosti priateľa. Snáď sa raz dočkám.

Pre tých, ktorí si to veľmi nevedia predstaviť pripájam jedno zaujímavé video spracované Američankou žijúcou v Japonsku, ktorá dostala špeciálne povolenie natáčať. Vo videu nám ukázala krok za krokom v japonskom onsene: How to do Japanese Onsen

Sewitches

*dorama – japonský hraný seriál
*jukata - letný odev pripomínajúci kimono a taktiež sa doňho zvyčajne oblečieme v rjokane po horucom kúpeli

1 komentár:

  1. Ja aj napriek tomu, ze tu uz zijem zopar rokov, tak v onsene som bola skutocne len par krat, stale si neviem na to navyknut, aby som uplne naha chodila medzi nezname zeny.
    Oni sa sice tvaria, ze vas nesleduju, no ale to je omyl, oni vas sleduju velmi pozorne, len to zaroven velmi pozorne nedavaju najavo. Vacsinou, ked ideme na rodinny onsenovy vylet, tak sa manzel snazi pre mna najst taky onsen, kde je na balkone umiestneny sukromny roten-buro (vonkajsi onsen), ktory je tiez vybaveny sprchou.
    Minule sme boli takto v Ise, balkon bol obrateny na more a tak sme z tej kade, odial nam vytrcali len hlavy pozorovali more, aj neskoro vecer aj zavcasu rano...
    Jedna moja velmi dobra priatelka-Slovenka, ktora v JP tiez uz zije hodne dlho, tak ona zase naopak odo mna onseny doslova miluje a s manzelom, resp. s rodinou na taketo onsen-vylety chodia pomerne casto, z mojho pohladu az prilis casto 
    Simonka, som zvedava, ako to bude s tebou o par rokov. Som niekde v tvojom prispevku citala, ze mas podla vsetkeho velke prsia a tak by som doslova chcela vidiet reakcie Japoniek, ked ty vlezes do onsenu 

    OdpovedaťOdstrániť