štvrtok 30. marca 2017

O tom, ako za chvíľu prídem o všetky peniaze

Poslednú dobu chodím na veľa rôznych akcií, kde mám možnosť hlbšie spoznávať svet japonských idolov. Ide o jednu konkrétnu agentúru, to aby som zas nehovorila úplne všeobecne, lebo sa to často líši. A je tu pár fascinujúcich bodov, okamihov a ľudí, ktoré by som chcela troška popísať.

Najprv vám ale aspoň jednoducho predstavím skupinu, do ktorej som teraz neskutočne zažratá a zohráva to úlohu v tom, o čom chcem dnes písať.

Morning Musume tento rok oslavujú 20. výročie vzniku. Ich členky však nie sú ženské po štyridsiatke, no mladé dievčatá v priemere 17 rokov. Členky skupiny sa totiž každým rokom obmieňajú a skupina tak nikdy nezostarne a teoreticky je nesmrteľná.  To znamená aj zmenu hudobného štýlu, či celkového konceptu. A tak starí fanúšikovia odchádzajú, noví prichádzajú, niektorí sú tu s nimi celú dobu. Mňa tento systém obmeny dosť zaujal a vždy sa teším na tzv. novú generáciu dievčat, hoci smútim keď niektorá zo skupiny „maturuje“, ako to Japonci poeticky nazývajú. Priemerná „životnosť“ členky skupiny je 5-6 rokov.  Morning Musume’17 (čítaj one-seven) má 13 členiek a skladá sa z 9. až 13. generácie.  Na novú generáciu sa vždy robia kastingy a dievčatá, ktoré sa dostanú do posledného kola, no nakoniec  pohoria dostávajú ponuku pridať sa do agentúry za učňa. Z takýchto dievčat buď tvoria úplne nové skupiny, alebo sa im pošťastí a dostanú sa do Morning Musume troška neskôr. Prípadne strávia roky zaúčaním sa a nikdy nedostanú možnosť na nič viac. Aj to k tomu bohužiaľ patrí.

Chodím síce najviac na Morning Musume akcie a koncerty, ale keďže mám rada všetky skupiny v tejto agentúre, tak behám kade tade. A kde všade som teda bola a čo divné (pre väčšinu Slovákov určite) sa tam dialo?

Prvé, čo človeku udrie do očí, keď príde na koncert je veľký počet mužov asi vo veku 30-45 rokov. Aspoň podľa môjho skromného odhadu. Majú na sebe farebné tričká, ktoré evokujú obľúbenú členku. Hoci keď je v skupine 13 členiek, už sa to začína troška miešať. Oranžová a svetlá oranžová, žlto-zelená či smaragdovo zelená. Máme aj medovú (ktorá je prakticky žltá). Každý fanúšik chce, aby bolo jasné, ktorej členke fandí. Musím sa priznať, že tiež chodím na koncerty zväčša v modrom a fialovom.
Prvý koncert Morning Musume jarného turné
No viete si to u nás predstaviť?  Banda chlapov v stredných rokoch navlečených do farbených tričiek s menom obľúbenkyne, cez chrbát ruksak s kopou odznakov a kľúčeniek s jej tvárou, v ruke svietiacie tyčinky a okolo krku uterák opäť s jej menom.  Takže prvý dojem naozaj dych vyrážajúci. Kde sa títo chlapi berú a čo v tom hľadajú?  Ono je asi ťažké nad tým polemizovať a aj tak prvé čo nás napadne je, že je to celé tak trocha úchylné. Títo muži dokážu viesť dlhé podrobné rozhovory o svojich idolkách, nakupujú kopec fotiek a plagátov, ktoré potom vo veľkom vymieňajú medzi ďalšími fanúšikmi, schádzajú sa pri oslavách jej narodenín, nacvičujú si jednotlivé choreografie, poskakujú na koncertoch a chodia na všetky ďalšie akcie vrátane podania ruky s členkou, či spoločným fotením. Je to úplne fascinujúce. Ako sa jeden človek dokáže oddať inému. Venovať mu všetok svoj čas, úspory a náklonnosť. Musím s nimi raz urobiť rozhovory, inak mi to nedá.


No a zrovna prednedávnom som mala možnosť ísť prvýkrát na akciu spojenú s vydaním nového singlu od čerstvo debutujúcej skupiny. Zahŕňalo to mini vystúpenie a populárny handshake, teda to podanie ruky. Takéto akcie fungujú veľmi šikovne. Na to, aby ste získali lístok si najprv musíte v ten deň kúpiť dané CD. Lístok sa však nachádza iba v regulárnej verzii a ich počet je limitovaný. V praxi to teda vyzerá, že od rána aspoň od deviatej ste už nastúpení pred predajňou a čakáte kým sa o ďalšiu hodinu otvoria brány a vám sa podarí získať oba lístky (aj vystúpenie, aj handshake). No väčšinou vôbec nezáleží na tom, či ste v rade ako prvý, alebo päťdesiaty.  Lístok na event s číslom dostanete vo väčších prípadoch úplne náhodne.

Lístky z Morning Musume eventu
Pre obyčajných smrteľníkov to však vyzerá troška ináč. Okolo pol 1 som bežala cez obednú prestávku po CD, ale bohužiaľ sa na mňa už lístok na mini vystúpenie nezvýšil a musela som sa uspokojiť iba s handshake eventom. Nevadí, lepšie ako nič. 

V tejto predajni bývajú takéto podujatia pravidelne, a preto tam v podzemí majú aj malú halu s pódiom. Schodisko pred halou až po najvyššie poschodie predajne je označené číslami a ľudia sa musia zaradiť podľa toho, aké číslo lístka majú. Niečo pred začiatkom začne pracovník predajne rozdávať veľké igelitové vrecká, do ktorých sme povinní vložiť tašky. Ešte predtým si musíme zložiť všetky náramky, prstene, hodinky a podobné drobnosti, ktoré by nejakým spôsobom mohli ohrozovať bezpečie členiek skupiny. Postupne, ako sa rada pohybuje dopredu sa dostávame až do haly, kde na pódiu za stolom stoja dievčatá jedna vedľa druhej.

Tu sa mi naskytol neskutočný pohľad na Japoncov, ktorích v tomto neprekoná asi nik. V hale boli nastúpení v rade krásne ako hadík bez akýchkoľvek určujúcich pások ako stáť, aké nájdeme hocikde inde, kde treba stáť v dlhej rade. Je to logické, lebo ešte pred pár minútami sa tam konal koncert, čiže nebol čas a priestor na niečo také, no aj tak to bolo úžasné. Všetci svorne čakali na to, kým na nich príde rada, pekne sa posúvali ďalej, nikto sa netlačil. V takýchto momentoch si vždy predstavujem, ako by to asi vyzeralo u nás...To, ako som prišla k dievčatám, zabudla po japonsky a podávala si s nimi ruku tu radšej rozvíjať nebudem. Ale rozplývali sa nad mojimi peknými modrými očami!

A nakoniec musím spomenúť tzv. 2 shot čekikai, fotenie s obľúbenou členkou na polaroid. To už je troška drahšia záležitosť, lebo si človek musí na konkrétnom webe kúpiť set štyroch typov rovnakého singlu. Ale ani to nie je tak jednoduché. Najprv som si musela podať prihlášku o daný set. Potom čakať, kým ma vyžrebujú, a až potom si konečne mohla CD kúpiť.  Japonci tak radi komplikujú veci.


No ale prišiel veľký deň a ja som už bola nasúkaná v koncertovom tričku (bielom!) a čakala v rade na preverenie identity. Bola som široko ďaleko jediná Európanka, čo ma tešilo. Konečne nás pustili do veľkej sály, kde bolo 12 akoby stánkov, či priehradok, za ktorými boli jednotlivé dievčatá. Každý fanúšik sa postavil k priehradke ku tej svojej vysnívanej a mne sa podarilo byť prvá na Miki. Cítila som sa ako na letiskovej kontrole. Do košíka som vložila všetky veci a potom ma celú prešli skenerom. Na záver sa ma pracovník spýtal, v akej póze sa chcem fotiť a konečne ma vpustili dnu. Prvý pohľad sa mi naskytol na Miki sediacu na stoličke pred bielym pozadím. Akonáhle ma zbadala, začala sa škeriť a pozdravila anglicky, lebo strávila skoro celé detstvo v Amerike a v rámci Morning Musume je považovaná za globálnu reprezentantku. Vhupla som na stoličku vedľa nej a obe sme hodili pózu z nového singlu. A potom mi v rýchlosti strčili do ruky fotku a ťahali von. Posledný krát som sa obzrela za Miki, ktorá sa s úsmevom lúčila. Ach, aké krátke to len bolo. Musím ísť nabudúce zas!


Mimochodom, pred dvoma rokmi som poslala do japonskej relácie, ktorá v angličtine predstavuje svetu japonskú hudbu email. Bola to zrovna Miki, ktorá môj email čítala na obrazovke a ja som si tak konečne splnila ďalší malý veľký sen.



Morning Musume'17 - Jealousy Jealousy

Sewitches

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára