Nový blog a nejaký úvod

Ahoj a konničiva!

Sewi je späť! Muhahahaha.....ehm no, ako by sa povedalo po japonsky: „Hisašiburi!“-“Dlho sme sa nevideli!“, nejak tak. Je to naozaj doba, odkedy som písala svoj posledný blog, ešte na inom portáli. Ak na to niekto čakal, tak sa ospravedlňujem, a ak si nový čitateľ, tak vitaj a čítaj! Asi ťa sem priviedol záujem o Japonsko, rovnako ako mňa, tak dúfam, že sa tu budeš príjemne zabávať a dozvedať niečo nové.

A prečo obnovujem svoj blog?

Ja vlastne ani neviem. Ale poslednú dobu som dostala nejakú chuť písať (Hej, choď radšej písať bakalárku!), a tak som si povedala, že je toho ešte stále strašne veľa, o čo by som sa mohla s ľuďmi podeliť, hlavne teraz, keď už som celkom dlhú dobu naspäť z Japonska a bojujem s vecami, ako sú vzťah na diaľku, či japončina bez Japonska. Určite sa chcem vrátiť aj k niektorým témam, ktoré som nestihla spomenúť, kým som tam bola. Je toho fakt kopec a už sa teším.

Asi začnem nejakým kratším info o sebe. Ja viem, že už sa asi opakujem, ale stále rátam s tým, že sa tu objaví niekto nový a netuší, kto som. A ľudí, ktorí zavítajú na môj blog si treba vážiť, preto sa znova predstavím.

Ak by ste ma hľadali, nájdete ma väčšinu času v Brne, ale nie na výtvarke, kde sa už moc nevyskytujem, ale skôr v istom kníhkupectve, kde brigádujem. Som večný samouk a japončine sa snažím venovať vo voľných chvíľach, no poslednú dobu to veľmi nevychádza. Ešte že mám toho japonského muža...chlapca?...s ktorým si pravidelne môžem precvičovať japončinu bez toho, aby ma za to niekto známkoval. Inak som asi človek, ktorý si ide za svojimi snami, hľadá rôzne cesty a metódy, ako sa k nim dostať, a to je asi aj mojím najväčším koníčkom. Ak nerátame japonskú hudbu a koncerty, na ktoré nedám dopustiť a sú taktiež dobrou motiváciou a inšpiráciou si tie sny plniť.

Nápad na prvý blog už mám, ale vždy som otvorená veciam, ktoré zaujímajú ľudí, takže ak niečo máte, sem s tým!

Vidíme sa čoskoro!