Dnes som si nejako spomenula na moju prvú cestu do Japonska
v lete v roku 2011. Už sú to 4 neskutočné roky, čo som si splnila sen. Na
ten nezabudnuteľný pocit nezabudnem asi nikdy. A ako som sa po dlhom čase na
víkend vrátila domov, tak som si začala listovať denníkom, ktorý som si vtedy v Japonsku
každý deň písala.
Teraz neviem, či moje vyjadrovacie schopnosti odpovedali
veku, alebo som bola iba tak mimo z tej cesty, ale polovica denníka zahŕňa
slovíčka ako „kks“, prípadne „ja umrem“. V každom prípade by som sa rada
podelila o pár úryvkov, pretože to naozaj stojí za to.
Prepisujem to presne tak, ako som to písala do denníka
vrátane počtu výkričníkov a rôznych smajlíkov.
19.8.2011
11:20
Sedíme...ale už v lietadle!!! Nechápem! Neverím! Že
čo? To čo jaká psycho hudba :D Kokós, my ideme do Japonska!!! Ale aká milá
letuška :)
20.8.2011
14:13
Sedíme vo vlaku! Do Tokya! Školáčky! Vonku brutálne letné
anime cikády! Neverím! Stále neverím!!!
A vedľa mňa zlatý mladý Japonec čítajúci mangu!!!
Umrem! Zastávka Sakura...ďalšia Naruto?! XD Riadne smrdím, ale som
šťastná!!!!!!
18:31
Tak. A sme tu. Japonci sú najbrutálnejší ľudia na
svete! Cestou do guest housu nám pomoholo 6 ľudí!
Pri lístkoch na metro prišiel za nami jeden a pomohol
kúpiť lístok. Ďalší nám hore schodmi zobral kufre. Potom nás Francúzska
naviedla na správnu cestu, potom jedna Japonka stará sa zastavila a lúštila
mapu, potom sa pristavila ďalšia, a tá dokonca volala manažérovi (guest
housu)!! Úplne úžasná bola!
Perlička na záver. Ten guest house! Konec čistý! Myslím,
že spať tu a konec. Kks. No a tu volal ešte ďalší Japonec manažérovi.
Och joj,úžasní všetci!!!!
24.8.2011
18:49
Dnes sme boli s Makotom a jeho kamarátom, ktorý
netuším ako sa volá. Ale vtipný párik. Čistý Pat a Mat. :D Makoto nám
všetko platil proste. Kks. Cestu metrom, manju, studený zelený čaj, obed, chcel
aj Ueno Zoo, ale už zatvárali akurát! Ale fajn bolo. Sensódži je krásny.
Vytiahla som si Best Fortune ^_^
Uvidíme no. Fuj, spotená som strašne. Sprchá!!!
22:10
Tu vkuse ktosi je! Žere!!!
30.8.2011
19:27
Skoro vybuchla telka :D
A ako to sem tak píšem, začínam si myslieť, že som
bola fakt retardovaná a nemám silu písať ďalej. Potom v denníku opisujem
kopec príhod, čo sme jedli, kde sme boli, kde nám kto zase čo platil a podobne.
Samozrejme je tam najviac rozpísaný náš prvý koncert Hey!Say!JUMPu a taký ten
fangirling. Je to fakt zlé, takže to radšej už seknem a poviem len toľko,
že som bola mladá a plná snov, tak ma to snáď ospravedlňuje. Na druhej
strane je zaujímavé, ako sa som sa za tie 4 roky zmenila. Hoci slovo „kokos“
mám v obľube dodnes.
V tej dobe sme so Zuzkou boli riadne namotané na
tých japonských idolov a priznám to už aj pred priateľom, bola to jedna z najväčších
motivácií pre splnenie si sna. Áno, do Japonska som túžila ísť dlho, ale až
objavenie tejto pop kultúry a sen vidieť naživo koncert ma donútil riadne
si zarobiť a jednoducho ísť. A to hneď.
A vlastne vtedy to začalo. Po SUMMARY 2011, čo bol
ten náš prvý koncert ma to nepustilo a odvtedy sa chodenie na japonské
koncerty a predstavenia stalo mojou najdrahšou záľubou.
Preto vždy hovorím, ak si chcete splniť tak abstraktný
sen ako „Chcem ísť do Japonska“, treba si nájsť niečo konkrétne, čo vás k tomu
dokope. Nejaký ošiaľ, koníček, nadmierna zvedavosť, čokoľvek. Inak to pôjde
veeeeľmi pomaly a predsa nikdy nevieme, či dnes náhodou nežijeme posledný
deň.
Sewitches
PS: Dnes som náhodne stretla dve dievčatá, ktoré čítajú môj blog. Moji prví fanúšikovia :D Bolo to veľmi milé, ďakujem. :)
Hehe, true, treba mat nejaky plan. U mna to bola navsteva Harajuku, navsteva roznych butikov a potom prechadzka k Shinjuku, kde pod mostom mastila live rock-n-rollova kapela The Throttle (alebo tak nejak). A to prvykrat vsetko sam, zvysok party sa kdesi flakal :D Takze mozem potvrdit, ze to bolo tiez nezabudnutelne. rovnako ako ta improvizacia v obchodoch, pri nakupovani, objednavani jedla a tak dalej :D
OdpovedaťOdstrániťHej, clovek musi mat aspon 1 konkretnu vec za ktorou ide, inak aj ked sa do toho Japonska dostane, tak sa vrati a bude mat za sebou typicky turisticky vylet o "nicom" :D
OdstrániťA nabuduce musime do Harajuku spolu! :P
Jééé to je milé, že si nás spomenula :)) To bola včera náhoda! Fakt si do života istých ľudí doslova priťahujem :D Konverzácia s tebou bola viac než zaujímavá a isto by sme mohli pokračovať aj celý deň. Preto ma napadlo v súvislosti s tvojou otázkou "o čom mám písať?", že by ma zaujímali tvoje osobné skúsenosti s kultúrnymi rozdielmi a ktoré názory/postoje spôsobujú najviac konfliktov vo vzťahoch.
OdpovedaťOdstrániťP.S. kks z tých anime cikád asi umrem! XDDD
Taak musela som vas predsa spomenut, este sa mi nikdy nestalo, ze by ma takto niekto zastavil :) A ano, kecat by sa dalo urcite dlho, niekedy v Trencine zase ked budeme, mozeme aj pri pive ;)
OdstrániťUf, ono ja sa nerada pustam do dlhych, hlbokych, trpkych tem, lebo na take veci ma kazdy clovek iny nazor. Ale tak na druhej strane pisat cisto moju vlastnu skusenost ako doteraz by nemuselo byt uplne na skodu. Takze porozmyslam o tom :) Dakujem za tip!