O tom, ako to na blogu opäť ožije alebo moja nová cesta do Japonska

Šinnen akemašite omedetógozaimasu! Šťastný Nový rok!

Dnes ale nebudem písať o tom, ako v Japonsku vítajú nový rok, ako som to už stihla zazrieť na všemožných iných blogoch a videách.  Raz sa k tomu určite dostanem, ale až keď to zažijem tak naozaj tradične.

Dnes mám jednu novinku, ktorá by mohla potešiť hlavne ľudí, ktorí sa na mojom blogu už nudia, nakoľko spomienky z Japonska blednú a poslednú dobu neviem o čom písať. No, ale už k tej novinke!

10.marca letím do Japonska na 2 roky pracovať!!! Juchuchúúúúú!

A teraz hneď k niekoľkým otázkam, ktoré sa vám mohli vynoriť v mysli:

1. Ako si si našla v Japonsku prácu a kde budeš pracovať?

Takto na diaľku je to celkom ťažké a pôvodne som mala tri cieľové stanice, a to Tokio, Šizuoka alebo Kóbe. Postupne sa to však okresalo a rozhodla som sa nájsť si prácu v Šizuoke, aby sme mohli s priateľom spolu bývať, kým doštuduje. Vysnívanú prácu sa mi však nedarilo nájsť a vlastne som s tým aj nejako rátala, že človek nemôže mať všetko. Aj Japonsko, aj bývanie s priateľom a aj vytúženú prácu. Po odoslaní životopisu na milión pozícií i nepozícií a dlhom hľadaní na internete som konečne našla inzerát do tradičného japonského hotela v Šizuoke. Zhodou náhod hľadali práve cudzinca, ktorý by sa im staral o zahraničných turistov. Nikdy predtým som nepracovala v takomto prostredí, ale cestovný ruch ma lákal dlho, a tak si vravím, prečo nie. Kopec nových skúseností sa zíde a verím, že ma to povedie k tomu, čo chcem naozaj robiť (hoci to ešte ani sama poriadne neviem).

2. Ako je to s vízami atď?

Zatiaľ nemôžem úplne hovoriť, lebo nemám ešte celý proces vybavovania pracovných víz za sebou, ale základom je tzv. Certificate of Eligibility. To je dokument, o ktorý musí v tomto prípade zažiadať zamestnávateľ v Japonsku na imigračnom úrade. Len pre malý náhľad do toho, čo som musela dodať: niečo ako dôvod záujmu o konkrétnu prácu v Japonsku a môj prínos v nej, prehľad jazykových znalostí vrátane kópií certifikátov, históriu pracovných skúseností, doklad o absolvovaní bakalárskeho štúdia, predmety a známky, ktoré by mohli súvisieť s danou prácou, kópia pasu a študentského preukazu a premýšľam, či som ešte na niečo zabudla. Samozrejme všetko v japončine. S týmto sa moja budúca zamestnávateľka zoberie na ten úrad a treba už len dúfať, že mi ten CoE vydajú. Keď ho budem mať, môžem si na Slovensku na japonskom veľvyslanectve vybaviť pracovné víza.

3. A čo škola?

Školu som sa rozhodla úplne ukončiť. Mojím cieľom bolo tak či tak ísť do Japonska a po okúsení Japonských štúdií v Prahe som nevidela ďalší dôvod v tom pokračovať. Nesadlo mi to a verím, že jazyk a kultúra sa na mňa nalepia v Japonsku oveľa skôr ako v škole. Ľudia v mojom okolí síce celkom nechápu môjmu rozhodnutiu, ale myslím si, že veci sú tak ako majú byť.

Asi toľko k mojim doterajším prípravám a odmlke na blogu. Teraz musím už iba vyčkať a dúfať, že to japonské úrady do marca stihnú. Viem, že práca nebude ľahká a určite mi bude trvať, kým si zvyknem na všetky zmeny a rozdiely, ale na druhej strane sa aj veľmi teším. Ale hlavne sa konečne vrátim do Japonska po dvoch rokoch a okúsim život pracujúceho.

Akékoľvek iné otázky, ktoré vás napadli sa kľudne pýtajte.

Sewitches