O japonskej idol kultúre

「今しか出来ない君がしたい事しなよ」„Ima šika dekinai kimi ga šitai koto šinayo“

„Rob to, čo robiť chceš, kým môžeš.“

Jeden z mojich najobľúbenejších textov piesne. Vždy keď niečo prekladám z japončiny, tak je to taká tá kostrbatá slovenčina. Ale snáď to vyjadrilo to, čo to vyjadriť malo. Mohla by som to interpretovať aj ako moju obľúbenú frázu či motto: Čas na nikoho nečaká. A preto by sme mali robiť to, čo naozaj chceme, hneď tu a teraz. A to je podľa mňa jednou z hlavných tém japonskej, predovšetkým idol hudby.

Aidoru (idol) kultúra je v Japonsku veľmi silná a v mnohých veciach úplne iná, ako si ju na západe predstavujeme. Má svojich milovníkov a  priaznivcov, ale aj veľa odporcov. Dlho som rozmýšľala ako napísať blog práve na túto tému. Nie raz som sa rozpísala a opäť to nechala tak, lebo je ťažké podať to spôsobom, ktorý by bol objektívny a zároveň ukázal to, čím ma táto kultúra tak pohltila.

Kto, alebo čo je to vlastne idol v Japonsku? Naozaj veľmi ťažká, možno až nezodpovedateľná otázka. Najprv sa pozrime na nejaké čísla. V každej prefektúre Japonska, ktorých je 47, je zhruba 20 idol skupín. Na celé Japonsko to činí niečo cez 1000. A to nehovoríme o jednotlivých osobách, ale o celých skupinách, ktoré môžu a väčšinou aj majú viac ako 5 členov. Naozaj populárnych je len nejaká hŕstka, ale v poslednej dobe sa čoraz viac začínajú zviditeľňovať i tie lokálne. Takže čo to vlastne obnáša byť takým idolom?

Momoiro Clover Z

Spev a tanec sú základ. Ale to by stále japonský idol zapadal do nášho západného konceptu boybandov a girlbandov. Zaujímavé však je, ako si japonskí idolovia vôbec na týchto základoch nepotrpia. Idol, ktorý nevie spievať? Takých bolo. Idol, ktorý nevie tancovať? Zem sa točí ďalej. Hovorí sa, že úlohou japonského idola nie je byť úžasným spevákom či tanečníkom. Mal by vedieť vyčariť úsmev na tvári publika a je vlastne jedno akým spôsobom. Japonské idol skupiny si dávajú záležať na jednotlivých povahách, charakteroch, nezvyčajnostiach a šarmoch svojich členov. Takže typická skupina vyzerá tak, že v nej máme speváka, tanečníka, zabávača, okrasu a toho jedného, čo sa vôbec na idola nehodí. Každý má k tomu ešte niečo, v čom je dobrý a prezentuje to s veľkým nadšením, hoci to môže byť taká blbosť ako mlynské kolo či veľmi rýchle žmurkanie. A teraz si naozaj nerobím srandu.

Takže sa už asi dostávame bližšie k tomu, prečo sú japonskí idolovia iní. Muži, aj ženy, to sa ešte navzájom od seba líši, ale jedno majú určite spoločné, a to námety na hudbu.  Srší z toho optimizmus a vôľa niečo dokázať. Raz som videla jedno video, ktoré troška analyzovalo texty idol piesní a vybralo najpoužívanejšie slová, ktoré sa v nich vyskytujú. Objavili sa tam sny, budúcnosť, láska, úsmevy, snaha a nevzdávanie sa. A ono to vlastne platí tak nejak všeobecne na japonskú popkultúru a dovolím si povedať, že i na isté časti spoločnosti.  Ono to síce znie tak sladko a ružovo, no zmiešaním rôznorodých ingrediencií v tónoch , pridaním farebného korenia jednotlivých členov a správnym naservírovaním v podaní vizuálu má človek pred sebou to pravé wašoku, japonskú kuchyňu.

°C-ute

A kde sa objavujú odporci japonských idolov? No hlavne tam, kde sa rodí pravá muzika a umelecká duša. Hoci sa medzi idol skupinami nájde pár takých, ktorí si produkujú vlastnú hudbu a texty, väčšina z nich to dostáva už hotové na tanieri. To však neznamená, že sa na tom vôbec nepodieľajú, pretože ako to snáď už vyplynulo, japonské idol skupiny nie sú iba o tej hudbe. A pre niekoho vlastne vôbec. Preto sa nedivím rozhorčeným fanúšikom poriadnej nástrojovej hudby, keď sa na prvom mieste v rebríčku znova a znova objavuje skupina dievčat, ktorá sa s učiteľom spevu asi nikdy ani nestretla.

Ďalšími negatívami je fakt, že pokiaľ sa idol nevie predať hudbou, často krát schádza na menej poctivú cestu. To platí hlavne u dievčat, ktoré môžeme vidieť polonahé v časopisoch, alebo ich vlastných fotobúkoch, hoci tú česť majú  skôr tie populárnejšie idolky.  Je to jednou z mnohých stretégií, ako prilákať nové publikum. Účinkovanie v reláciách, herecké pokusy, modeling, rôzne eventy, kde sa s daným idolom môže fanúšik stretnúť. Podať si ruku, či prehodiť pár slov. To všetko je niečo, čo sa vymyká zo zaužívanej predstavy o skutočnom hudobníkovi, umelcovi. Japonskí idolovia, chlapci aj dievčatá začínajú zväčša od detstva, či v ranom tínedžerskom veku. Muži pokračujú aj celý život, ženy sú limitované mladosťou a spoločnosťou.

Arashi JET

A jeden veľký rozdiel na záver. Japonskí idolovia nesmú nadviazať vzťah s druhým pohlavím. A pýtate sa prečo? No predsa aby si zachovali svoj nevinný, čistý imidž a nesklamali srdcia svojich verných fanúšikov. Pre nás je to zvláštne, no takých, čo si túto cestu vyberú je v Japonsku nespočet.

Čo to teda znamená byť idolom v Japonsku? Ja vždy citujem jednu moju kamarátku: „Človek, ktorý nevie nič, ale robí všetko.“  Je jedno koľko talentov má, alebo či vie vôbec spievať. Hlavné je, ak ma baví a prichytím sa pri úškrne...a niekedy možno i slzách.  Aspoň tak to vidím ja.

Ak sa niekto dočítal až sem, tak gratulujem, práve si prešiel základným vstupom do sveta japonských idolov. Ako budeš pokračovať ďalej je už na tebe. Nechaj ma však na záver pripojiť video, ktoré ťa možno popoženie do tohto nového sveta. Morning Musume'14 a ich Egao no Kimi wa Taiyou sa.

Sewitches