O pracovných vízach do Japonska

O tom, že by som chcela skúsiť pracovať v Japonsku som seriózne začala premýšľať po skončení bakalára v Brne. Mala som otvorených niekoľko možností ďalšieho vzdelávania vrátane Japonských štúdií v Prahe, kam som sa nakoniec dostala. No po začatí akademického roku a zistení, že sme v magisterskom ročníku vlastne iba dve, pričom spolužiačka sa chystá na magistra do Japonska, som začala čím ďalej tým viac uvažovať o práci v Japonsku. Škola ma z väčšej časti nebavila a cítila som potrebu posunúť sa ďalej. Keď za mnou v októbri minulého roku prišiel priateľ, tak som už bola pevne rozhodnutá a v plnom prúde hľadania práce v Japonsku na internete.

Spočiatku som nevedela čo presne chcem a hlavne kde to hľadať. Väčšina pozícií buď nebola vhodná pre cudzincov, alebo mi v prekážke stálo to, že nie som z anglicky hovoriacej krajiny, či nežijem už v Japonsku. Byť Slovenkou bolo ozajstnou nevýhodou. Z toho istého dôvodu som nemohla nastúpiť ani na rôzne stáže, či iné pracovné programy, pretože tam jednoducho nebolo Slovensko zapojené.

Ale prečo by som sa mala nechať odradiť tým, že som Slovenka? Musím z toho spraviť plus, musím zmeniť to, čo vyzerá ako nezmeniteľné. Naštudovala som si formu japonských životopisov a vytvorila vlastný dizajn inšpirovaný slovenskými ľudovými vzormi. A hoci viem pár jazykov, ale žiaden nie poriadne, zistila som, koľko dobrého miesta to v životopise zaberie. Kašlať na to, že som z malej krajiny v strede Európy. Vďaka tomu pre to robím oveľa viac. Aspoň myslím.

Nakoniec som objavila tradičný hotel v Šizuoke, ktorý hľadal človeka, čo hovorí viacerými jazykmi pre starostlivosť o zahraničných turistov. S majiteľkou som sa celkom rýchlo dohodla a prijala ma bez akéhokoľvek ďalšieho pohovoru. Mala som naozaj šťastie.  Koncom decembra som teda začala dávať dokopy všetky potrebné dokumenty pre vystavenie Certificate od Eligibility (CoE), ktorý som už v blogu spomínala. Ide o certifikát vydaný imigračným úradom v Japonsku, na základe ktorého vám vystavia víza na Slovensku. Pracovné víza sa delia na rôzne typy a každý má svoje požiadavky a podmienky. Tieto víza sa viažu na jednu konkrétnu prácu, teda zamestnávateľa ,a preto je potrebné preukázať znalosti v danej profesii pri žiadaní o CoE. Je teda jasné, že človek už musí mať minimálne nejakú prácu sľúbenú, pretože potrebuje garanta, ktorým je v prípade pracovných víz zamestnávateľ.

Čo som potrebovala pre vystavenie CoE? Nasledujúce dokumenty museli byť v japončine:

•  niečo ako motivačný list, v ktorom popíšete, prečo sa zaujímate práve o túto prácu a čo môžete ponúknuť. Prečo by ste to mali byť práve vy, koho sa oplatí zamestnať v Japonsku. Niečo podobné musí napísať aj váš budúci zamestnávateľ.
• kópie všetkých jazykových certifikátov, ktoré vlastníte. Samozrejme JLPT (najlepšie N2-N1) by nemalo chýbať
• originál potvrdenie o ukončení vysokoškolského vzdelania (Bc. stačí)
• kópie diplomu a dodatku vrátane absolvovaných predmetov a ohodnotení, ktoré by mohli nejako súvisieť s budúcim povolaním. V mojom prípade som uviedla všetky predmety, ktoré sa týkali Japonska, ďalej predmety, ktoré som absolvovala na pobyte v Japonsku a nakoniec aj všetky výtvarné predmety. Majiteľka podotkla, že je to dobrý nápad, ak by som náhodou niekedy robila propagačné materiály pre hotel.
• história najdôležitejších pracovných skúseností. Samozrejme treba mať opäť na pamäti budúce zamestnanie.
• kópia pasu a v mojom prípade aj študentského ID
• fotka pasového formátu

To všetko treba poslať poštou zamestnávateľovi, ktorý k tomu doplní dokumenty zo svojej strany a podá prihlášku na imigračnom úrade. Vystavenie CoE trvá 2-3 mesiace, ale nikto vám nedáva záruku, že certifikát naozaj dostanete. Je to na posúdení Japoncov a jediné, čo vám zostáva je čakať. Môj CoE aj s doručením na Slovensko trval asi 2 a pol mesiaca. Pre vystavenie víz totiž potrebujete originál. Inak to už potom vôbec nie je zložité, ak máte CoE, máte vlastne vyhraté. Pracovné víza som mala v priebehu jedného dňa. Stačilo vyplniť prihlášku a doniesť ju spolu s CoE a voľnou stránkou v pase na Veľvyslanectvo Japonska v Bratislave.

Ak máte v pláne hľadať si prácu v Japonsku rovnakým spôsobom ako ja, tak si hlavne dajte pozor, v akom odbore. Aby sa vám potom nestalo, že nájdete niečo, na čo nemáte profesionálne  zručnosti či prax. Niekedy to nie je tak dôležité ako aj v mojom prípade, ale každý typ pracovného víza sa delí práve podľa profesií. Často krát musíte mať za sebou niekoľko rokov praxe v danej oblasti a/alebo vysokoškolské vzdelanie. Jednoducho povedané, nemá zmysel, aby si Japonsko prijímalo nejakú lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Musíte im ponúknuť niečo, v čom ste dobrí a oplatí sa zamestnať vás aj napriek tomu, že nie ste Japonec.

Pred mesiacom som bola nútená prebookovať letenku na neskorší dátum, práve kvôli CoE. No takto za 3 týždne už budem konečne v Japonsku. Teším sa, bojím sa, mám naozaj veľmi zmiešané pocity, ale aj tak vždy verím, že všetko je tak ako má byť. Opúšťam domov, beriem jeden kufor a začínam nový spoločný život s priateľom v Japonsku. Som zvedavá, ako to celé nakoniec dopadne.

Sewitches