Stereotypov o japonských
firmách je mnoho. Ľudia pracujú veľa nadčasov, prísne sa dodržiava hierarchia,
kopec povinných chlastačiek so šéfom, či nadľudská nasadenosť. Dnes by som
chcela vyvrátiť väčšinu takýchto predstáv, ktoré rozhodne neplatia
v každej japonskej firme.
Pracujem v agentúre, ktorá
sprostredkováva veľkým japonským firmám jazykové a odborné pobyty
a stáže v zahraničí, prevažne v anglicky hovoriacich krajinách.
To je prvým meradlom toho, prečo sa moje pracovisko líši od typickej japonskej
firmy. Sme v úzkom spojení so zahraničím, naším mottom je globálne
vzdelávať a vychovávať profesionálnych jedincov.
Zároveň by som to nazvala takou
rodinnou firmou, kde i riaditeľova žena a dve dcéry majú svoje (vyššie) miesta. No to nie je
jediné, čo u nás rodinne funguje. Všetci kolegovia sú veľmi priateľskí a skoro
vôbec tu neexistuje vzťah senpai-kóhai, kedy je staršia, alebo v odbore
skúsenejšia osoba nadradená. Samozrejme, že úcta k človeku a jeho
práci je prirodzená. No ako nováčik sa tu necítim byť poskokom, kávovarom, či
kopírkou, ako väčšina zelenáčov vo veľkých japonských firmách s dlhou
históriou. Strašne sa mi páči, ako si vieme pekne uťahovať z mladého kolegu,
ktorý je jediným chlapom v našom tíme, hoci je pracovne najskúsenejším a za
normálnych japonských okolností, by sme si voči nemu nič také dovoliť nemohli. Ale
podľa mňa on si pozornosť žien užíva. A nesmiem zabudnúť na to, ako nám občas
pán riaditeľ prinesie do kancelárie slané a sladké, aby sme nabrali novú
energiu.
Rozlúčková párty s dlhoročnou kolegyňou |
A ako je to s tými preslávenými nadčasmi? Toto bohužiaľ nevyvrátim. Už len to, že v pracovných zmluvách má každý zarátané povinné nadčasy je znamením, že to tak skoro nevymizne. Ja nepracujem na plný úväzok, ale skôr je to niečo, ako na dohodu. Preto ma platia od hodiny a nemám ani nadčasy. Je celkom smutné, že ma to núti byť spokojná s tým, čo mám. Ináč povedané, nechcem pracovať na plný úväzok. Dostávala by som síce viac zaplatené, ale čo z toho, keď strávite všetok svoj čas v práci? Je to niečo, v čom ešte stále blúdim a neviem sa s tým v rámci života v Japonsku vyrovnať. No zároveň si uvedomujem, že takto nemôžem pracovať stále.
O Japoncoch sa hovorí, že
pracujú síce dlho, ale nie efektívne. A myslím, že je to z časti pravda.
Stretla som sa s veľa prípadmi, kedy sa mi pozastavoval mozog nad tým, aká
práca mi bola práve nadelená. Zadania s nepresnými, či nedostačujúcimi
informáciami. Je síce fajn urobiť niečo dopredu, ale keď viem, že to neskôr
budem musieť aj tak celé prerábať, vedela by som daný čas využiť rozhodne lepšie. A takto to ide dokola a je ťažké zmeniť
ten ich zabehnutý systém neefektívnosti.
Ale tých negatív je oveľa menej
ako pozitív a v práci som zatiaľ spokojná. Mám na starosti kontakt so
školami v zahraničí, spracovávanie a tvorbu dokumentov, občas nejaký preklad
a nedávno som mala možnosť stretnúť sa aj s japonskými klientami. Najnovšie
dokonca zaúčam novú kolegyňu z Hong Kongu a zisťujem, čo všetko už
viem a v čom mám ešte sama medzery.
Keďže je firma dosť malá, tak má
človek celkom rýchlym spádom veľa práce a zodpovedností, čo je spočiatku
dosť stresujúce hlavne pre niekoho ako som ja. Japončina a angličtina nie
sú mojím materinským jazykom, a sféra, v ktorej pracujem je pre mňa
vo všetkom nová. Stretávam sa s odbornými výrazmi, ktorým niekedy
nerozumiem ani po slovensky, a práca
vyžaduje používať hlavu, čo som popravde doteraz nikdy veľmi nepotrebovala.
Celý život som kreslila a v hoteli v Šizuoke to bolo tiež skôr o rutinnej
práci rukami. No o to väčšou výzvou to je a konečne začínam mať
pocit, že sa do toho dostávam. Už si ani tak často nehovorím, že to nie je pre
mňa.
Uvidíme, ako to opäť celé dopadne, no rada by som v tejto firme
pracovala aspoň rok. A potom sa zase pustila do zatiaľ nesplnených snov
pracovať v japonskom zábavnom priemysle. A nie, tým nemyslím konkurz
do Morning Musume. Aj keeeď hmm.... :D …. Robím si srandu. Teraz je najdôležitejšie, aby mi predĺžili víza a
ja som vôbec v Japonsku mohla zostať. Tak držte palce!
Sewitches
Komentáre
Zverejnenie komentára