O peniazoch

Ako mnohí viete, neúprosne sa mi blíži tridsiatka. A ako vedia asi iba moji najbližší, ešte stále som sa nenaučila hospodáriť s peniazmi. Keď peniaze mám, tak ich míňam, keď ich nemám, tak počítam mince posledné dni v mesiaci. Hlavne ak sa mi nečakane objaví väčší výdavok, neviem sa z toho aj niekoľko mesiacov dostať. To sa mi stalo toto leto, keď som si predlžovala zmluvu na byt a do toho mi o mesiac neskôr na to prišla obálka z mestského úradu, že mi vypočítali ročnú mestskú daň, a buď môžem 150 000 JPY (1200 €) zaplatiť naraz, alebo na 4 splátky, s presne určenými dátumami . S predĺžením bytu som rátala, no keďže som nepoučiteľná, nenašetrila som si na to poriadne. Do toho som skončila v práci a posledná výplata bola naozaj veľmi slabá, jednoducho všetko sa poprepletalo a nevyzeralo to veľmi pozitívne. Ešteže v tej dobe prišli peniaze od Abeho, neviem čo by som inak robila. Keď to celé zhrniem, odvtedy na tom finančne nie som veľmi dobre, a tak sa vraciam k tomu, ako mi tiahne na tridsiatku, a ja sa cítim z finančného hľadiska úplne neschopne. A tak som si konečne povedala dosť a spracovala si mesačný finančný plán do konca roku 2021, vrátane mesačného odkladu na úspory, na počítač na splátky a letenku na Slovensko na Vianoce 2021. V skutočnosti by som mala premýšľať aj do vzdialenejšej budúcnosti, začať sa vzdelávať o financiách a riešiť si aj veci ako je dôchodok. Myslím, že potrebujem ešte aspoň plus 5 hodín do dňa, aby som si na toto všetko našla čas.

V blogu sa objaví pár fotiek, kde mi miznú peniaze...

Ale o tom som vlastne vôbec nechcela. Vďaka tomu mi napadlo, že by som mohla napísať blog o tom, koľko v Japonsku život stojí. Ale tak, ako všade na svete, veľa vecí sa odvíja od toho, či človek žije v hlavnom meste, alebo na vidieku, koľko má rokov, akú má prácu, či akého je pohlavia. Dnes vám teda predstavím približné výdavky ženy, vek 25-29, ktorá žije sama v Jokohame a dochádza do práce do Tokia. Píšem z vlastnej skúsenosti a z toho, čo píše ujo Google.

Nájom: 60 000 jenov (485 €)

Energie: 10 000 jenov(80 €)

Strava: 30 000 jenov (245 €) ak si človek aj varí, aj niečo vonku zje

Telefón, internet: 10 000 jenov (80 €)

Ostatné: 5000 jenov (40 €) (pracie/umývacie/prostriedky, toaletný papier, atď.)

Doprava do práce je preplatená zamestnávateľom, no občas chodí človek aj mimo svoju trasu, tak ešte pripočítam ďalších 5000 jenov (40 €).

Celkový súčet 120 000 jenov (970 €)

 Priemerný mesačný plat v čistom takého človeka sa pohybuje medzi 180 000 až 240 000 jenov (1460 – 1940 €). Samozrejme, opäť záleží, no ja osobne sa pohybujem niekde v strede. Ak zarátame bonusy, na rok to vychádza ešte troška viac, no opäť naozaj záleží, takže do toho nebudem veľmi špárať. Takže na to, aby človek prežil, je to úplne dostačujúce, no aj tak sa mi stáva, že sú Slováci prekvapení, lebo čakali, že v Japonsku sa zarába viac. Popravde, myslela si to i ja a svoj plat som vždy komentovala na japonské pomery ako podpriemerný, no po malom prieskume na interne som zistila, že vlastne zarábam naozaj priemer. Hoci za pár mesiacov sa prehupnem do tridsiatky, tým skočím do kategórie 30-34 a keďže sa mi plat nezmení, tak už budem naozaj bohužiaľ v podpriemere.


A čo všetko sa strháva z hrubého platu a koľko?

Za zdravotné poistenie, dôchodok, daň z príjmu ide takému človeku preč dokopy asi okolo 50 000 jenov. Mestská daň sa strháva tiež z platu, ale keď človek zmení prácu, musí si ju platiť nejakú dobu sám, preto tých spomínaných 150 tisíc jenov na začiatku.

V mojom prípade k tomu treba pripočítať ešte sociálne vyžitie, koníčky, umenie a kultúru či výlety a hneď bude jasné, prečo nemám peniaze. Prikladám pár príkladov.

Koncert: 7000 jenov (60 €)

Divadlo: 10 000 jenov (80 €)

Výstava: 2500 jenov (20 €)

Umelecké potreby: 8000 jenov (65 €)

A ako fanúšik idol skupín si raz za čas kúpim aj takéto veci.

Photobook: 3000 jenov (25 €)

Tote bag: 2500 jenov (20 €)

Akrylová figúrka: 2000 jenov (15 €)

Moje krásne číny s akrylovými Morning Musume hlavami

A ako to vyzerá vonku?

Obedové menu počas týždňa: 1000 jenov (8 €)

Pivo: 800 jenov (6,5 €). Tu musím podotknúť, že v lacnom izakaja reťazci si objednáte veľké pivo pokojne aj za polovicu, no skutočnosťou je, že sa oveľa častejšie vyskytujem na mieste, kde zaňho dávam tých 800.

Káva s dezertom: 1100 jenov (9 €)

Vodná fajka a drink: 1500 jenov (12 €)

V Japonsku funguje systém zvyšovania platu na základe seniority, čo znamená, že čím je človek starší, tým vyšší plat dostáva. Tento plat však neodzrkadľuje jeho úspechy a to sa stáva problémom hlavne v korporátoch s dlhou históriou. Doba sa mení a firmy si už nemôžu dovoliť zamestnávať niekoho, kto im neprináša dostatočné výnosy. Jednoducho povedané, taký človek firmu viac stojí, ako jej zarába. To sa o to viac komplikuje, keďže v Japonsku ani neexistuje kultúra bezdôvodného prepustenia. To, že to niekomu v práci nejde, nemá úspechy a neprináša ani žiadne iné pozitíva, nie je dôvod. Jednoducho ho presunú na inú pozíciu, niekedy do úplne iného oddelenia a dúfajú, že to bude lepšie. A keď aj nie, rokmi sa predsa naučí minimálne prácu rutinnú. V takomto smere firmy dávajú svojím zamestnancom asi oveľa väčšie istoty ako na západe, no to môže byť i jednou z príčin japonského neefektívneho spôsobu práce.

Podľa prieskumu z marca tohto roku, ktorý sa pýtal 126 veľkých firiem na ich mzdový systém sa však zdá, že zopár zmien by nastať mohlo, aspoň v niektorých firmách. Odpovedalo celkovo 112 firiem, z ktorých 44 prehlásilo, že už nejakým spôsobom prehodnotilo svoj systém. 14 ďalších firiem reagovalo, že tento systém plánuje prehodnotiť. Mizuho Financial Group, jedna z popredných firiem odpovedala, že chce vytvoriť systém na základe úspechov a výkonu a nie veku. V kontraste s týmto však zvyšných 23 opýtaných firiem odpovedalo, že neplánuje nič prehodnotiť.

Okrem toho v Japonsku silno cítiť rozdiely v mzdách medzi pohlaviami. A čím je človek starší, tým je to citeľnejšie. Práve v mojom veku sa to začína oveľa viac prejavovať, Google hovorí, že muži medzi 25-29 majú asi o 40 000 jenov (320 €) vyšší priemerný plat ako ženy. V Japonsku je ešte stále málo žien na manažérskych a vyšších pozíciách, spoločnosť sa potýka s problémami, ako sú nútené výpovede namiesto materskej dovolenky, alebo nemožný návrat do práce po materskej dovolenke. Za spomenutie stojí aj kuriózny prípad spred dvoch rokov, ktorý opäť otvoril tému diskriminácie žien. Išlo o medicínsku školu, ktorá znížila počet bodov na prijímacích skúškach niektorým ženám , a tým im znemožnila uspieť v domnienke, že v budúcnosti ich príliš veľa skončí v práci, lebo budú mať deti. To už ale zachádzam do iných tém, len som chcela načrtnúť, že v takej päťdesiatke sa rozdiel v plate môže vyšplhať na nemalé čísla.

Na druhej strane, zvyšovanie platov na základe veku nám dáva aspoň akú takú predstavu o tom, koľko by sme v tomto systéme teoreticky mali dostávať, lebo priemery všetkých vekových kategórií sa dajú ľahko vyhľadať. A ak máme ešte nejaké zručnosti naviac, ktoré vie zamestnávateľ oceniť, v dnešnej dobe môžeme niekde rátať aj s príplatkom. V mojom prípade je to trošku absurdná situácia, lebo mám príplatok za jazykovú zručnosť, no priemerný plat mám vrátane príplatku a nie bez neho. Takže, ak by som v práci nevyužívala angličtinu, tak by som už teraz zarábala podpriemer, nie to v kategórii 30-34 rokov.

Pochopiteľne sa nesťažujem, lebo viem, ako to vyzerá na Slovensku a som si vedomá, že v Japonsku si toho viem dopriať viac, než naozaj potrebujem.

 O tom, koľko na život v Japonsku potrebuje napríklad štvorčlenná rodina, či človek s inými hodnotami a potrebami vám nepoviem nič. Jediné, čo viem na záver skonštatovať je, že sa mi v Japonsku ako samostatnej osobe nežije zle a nič mi nechýba (okrem rodiny a kamarátov). Takže tu rozhodne ešte nejakú dobu pobudnem, ak nie nastálo.

 Sewitches

Komentáre

  1. Jop, aj ja som viackrát musela vysvetľovať, prečo som si z Japonska nedoniesla viac peňazí. Niektorí ľudia ťažko chápu, že som tam nešla makať a že moja neexistujúca japončina je fakt prekážkou vyššieho zamestnania. Asi je to o tej neinformovanej viere, že u suseda je tráva vždy zelenšia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak tak. Urcite nikomu nezazlievam, ak nevie, ze v Japonsku to bez japonciny ide tazko. Ale urcite nejde iba o to. V kazdom pripade, nabuduce mozes na vysvetlenie posielat moj blog :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára