O tom, ako naša nová kancelária horí

Aj napriek tomu, že pandémia ešte stále ovplyvňuje chod mnohých firiem, tej mojej sa z nejakého zvláštneho dôvodu podarilo presťahovať. A to dokonca do oveľa luxusnejšej štvrte v centre Tokia. Naše dve staré kancelárie má pán riaditeľ kúpené a tie aj naďalej fungujú, no za iným účelom. Nová kancelária je síce iba prenajatá, no aj tak sa mnoho našich klientov a partnerov diví, ako sa nám to v tejto situácii podarilo. A ja mám taký pocit, že som na to hneď od začiatku prišla, hoci to bolo iba zhodou náhod.

Vedeli ste, že v Japonsku existuje webstránka, takzvaná mapa nehnuteľností, v ktorých niekto prišiel o život? Po japonsky sa takéto miesta volajú džiko (nehoda) bukken (nehnuteľnosť), a majiteľ má za povinnosť znížiť nájom o niekoľko percent podľa toho, o aký typ smrti ide. Ujo Google hovorí, že v prípade  prirodzenej  smrti to je 10-20%, v prípade samovraždy 20-30%  a v prípade vraždy dokonca až 30-50%. Niektorí ľudia si takéto nehnuteľnosti vyhľadávajú práve kvôli dobrej cene. Jediná spomienka na moje posledné stretnutie s bývalým priateľom pred pár rokmi je, ako sa mi chválil že sa do takého džiko bukken presťahoval a aký je spokojný. Potom sú samozrejme ľudia, ktorí sa im vyhýbajú, lebo sa boja nešťastia, nejakých zvláštnych javov a podobne. Agentúry sú povinné tieto informácie poskytnúť, takže pokiaľ ste nenatrafili na pofidérnu agentúru, môžete si byť istí, že budete vedieť o tom, či to džiko bukken je, alebo nie. Dočítala som sa, že existujú dokonca  špecializované agentúry, ktoré ľudom pomôžu takéto miesta naceniť a prenajať. Ak ale človek napríklad hľadá byt a nízka cena mu príde podozrivá aj napriek „čistému registru“ od agentúry, môže si presnú adresu naklikať do vyššie spomínanej mapy. A ak má to “šťastie”, nájde si malý plamienok a niekedy i detailne popísanú príčinu smrti. Tokio....bohužiaľ horí.

A tak sa vraciam k tomu, ako mi kolegyňa pár dní pred sťahovaním firmy hovorí, že sa pre istotu pozrela na mapu a zistila, že v roku 2017 si v budove našej novej kancelárie niekto v suteréne samovoľne vzal život. Táto budova má niekoľko poschodí, kde sú iba kancelárie a žiadne byty, takže o to viac desivé, je pomyslieť na to, že niekto to v práci už jednoducho asi nezvládol. A tiež to nebolo ani tak dávno. Z toho mi nejak vyplynulo, že naša nová kancelária na tak dobrom mieste v centre Tokia bude mať asi celkom dobrú zľavu na nájom.

Túto myšlienku mi doplnil aj fakt, že niekoľko dní po presťahovaní sa v novej kancelárii uskutočnil rituál očisty pod vedením šintoistickej svätyne. Ono to zas asi nie je tak nezvyčajné a nerobí sa to iba v prípadom takýchto nenehnuteľností, lebo je častokrát tradíciou, že si novozaložené firmy, alebo po presťahovaní, či na nový rok, zavolajú kňaza, ktorý dá do poriadku všetky pozitívne vlny a pomodlí sa za budúce úspechy a prosperitu. Mne to však evokovalo naozaj aj to, čo sa v minulosti v tejto budove stalo. A úprimne, teta zo svätyne odriekala všetko v pre mňa úplne neznámom jazyku, takže neviem, ktorá časť rituálu bola na “očistenie kancelárie od zlých duchov” (ak vôbec), a ktorá na prosperitu firmy. 

Ale som rada, že som mala možnosť niečo také zažiť. Ťažko sa to popisuje, lebo nepoznám odborné názvy jednotlivých predmetov a úkonov, ale museli sme všetci celú dobu stáť okolo, väčšinu času so sklonenými hlavami a čakať, kým sa rituál prenesie niekoľkými fázami. Jednou z nich bolo napríklad rozosievanie malých bielych papierikov po niektorých častiach miestnosti. Snažila som sa vygúgliť, čo presne to mohlo znamenať, no bohužiaľ mi nič nenašlo. Takéto papieriky však visia aj v svätyniach na stromoch a určujú vraj hranicu posvätného miesta. Asi hodinu po skončení rituálu sme to mohli povysávať, takže si domýšľam a predstavujem, že tým sa možno božstvo vrátilo do svätyne. Tiež sme nejakú dobu mali pri vchode položený takzvaný morišio, čo je kopček soli na malom tanieriku, ktorý odháňa nešťastie, ktoré by sa mohlo vkradnúť dovnútra.

Nič zvláštne alebo zlé som v novej kancelárii necítila, takže dúfam, že zľava, ktorej zrejme náš prezident firmy podľahol, sa oplatila. A hlavne je odtiaľ veľmi príjemný výhľad a každý deň krásny západ slnka. Niekedy dokonca vykukne aj hora Fudži a ja nostalgicky spomínam na Šizuoku, keď sa naň z okna zapozerám.

Sewitches