sobota 2. januára 2016

O tom, ako to na blogu opäť ožije alebo moja nová cesta do Japonska

Šinnen akemašite omedetógozaimasu! Šťastný Nový rok!

Dnes ale nebudem písať o tom, ako v Japonsku vítajú nový rok, ako som to už stihla zazrieť na všemožných iných blogoch a videách.  Raz sa k tomu určite dostanem, ale až keď to zažijem tak naozaj tradične.

Dnes mám jednu novinku, ktorá by mohla potešiť hlavne ľudí, ktorí sa na mojom blogu už nudia, nakoľko spomienky z Japonska blednú a poslednú dobu neviem o čom písať. No, ale už k tej novinke!

10.marca letím do Japonska na 2 roky pracovať!!! Juchuchúúúúú!
A teraz hneď k niekoľkým otázkam, ktoré sa vám mohli vynoriť v mysli:

1. Ako si si našla v Japonsku prácu a kde budeš pracovať?
Takto na diaľku je to celkom ťažké a pôvodne som mala tri cieľové stanice, a to Tokio, Šizuoka alebo Kóbe. Postupne sa to však okresalo a rozhodla som sa nájsť si prácu v Šizuoke, aby sme mohli s priateľom spolu bývať, kým doštuduje. Vysnívanú prácu sa mi však nedarilo nájsť a vlastne som s tým aj nejako rátala, že človek nemôže mať všetko. Aj Japonsko, aj bývanie s priateľom a aj vytúženú prácu. Po odoslaní životopisu na milión pozícií i nepozícií a dlhom hľadaní na internete som konečne našla inzerát do tradičného japonského hotela v Šizuoke. Zhodou náhod hľadali práve cudzinca, ktorý by sa im staral o zahraničných turistov. Nikdy predtým som nepracovala v takomto prostredí, ale cestovný ruch ma lákal dlho, a tak si vravím, prečo nie. Kopec nových skúseností sa zíde a verím, že ma to povedie k tomu, čo chcem naozaj robiť (hoci to ešte ani sama poriadne neviem).

2. Ako je to s vízami atď?
Zatiaľ nemôžem úplne hovoriť, lebo nemám ešte celý proces vybavovania pracovných víz za sebou, ale základom je tzv. Certificate of Eligibility. To je dokument, o ktorý musí v tomto prípade zažiadať zamestnávateľ v Japonsku na imigračnom úrade. Len pre malý náhľad do toho, čo som musela dodať: niečo ako dôvod záujmu o konkrétnu prácu v Japonsku a môj prínos v nej, prehľad jazykových znalostí vrátane kópií certifikátov, históriu pracovných skúseností, doklad o absolvovaní bakalárskeho štúdia, predmety a známky, ktoré by mohli súvisieť s danou prácou, kópia pasu a študentského preukazu a premýšľam, či som ešte na niečo zabudla. Samozrejme všetko v japončine. S týmto sa moja budúca zamestnávateľka zoberie na ten úrad a treba už len dúfať, že mi ten CoE vydajú. Keď ho budem mať, môžem si na Slovensku na japonskom veľvyslanectve vybaviť pracovné víza.

3. A čo škola?
Školu som sa rozhodla úplne ukončiť. Mojím cieľom bolo tak či tak ísť do Japonska a po okúsení Japonských štúdií v Prahe som nevidela ďalší dôvod v tom pokračovať. Nesadlo mi to a verím, že jazyk a kultúra sa na mňa nalepia v Japonsku oveľa skôr ako v škole. Ľudia v mojom okolí síce celkom nechápu môjmu rozhodnutiu, ale myslím si, že veci sú tak ako majú byť.

Asi toľko k mojim doterajším prípravám a odmlke na blogu. Teraz musím už iba vyčkať a dúfať, že to japonské úrady do marca stihnú. Viem, že práca nebude ľahká a určite mi bude trvať, kým si zvyknem na všetky zmeny a rozdiely, ale na druhej strane sa aj veľmi teším. Ale hlavne sa konečne vrátim do Japonska po dvoch rokoch a okúsim život pracujúceho.


Akékoľvek iné otázky, ktoré vás napadli sa kľudne pýtajte.


Sewitches

6 komentárov:

  1. Ústa mám otvorené dokorán! Toľko vybavovačiek a tá odvaha opustiť pohodlné zázemie domova a vysokej školy.. všetka česť. Ty si už musela žiť v Japonsku v minulom živote, keď ťa tak ťahá k sebe :D Držím palce, aby sa všetko vydarilo a teším sa na spravodajstvo :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S týmto sa vybavovačky ešte neskončili, ver mi. :D Heh, ale ďakujem, dúfam, že sa tá odvaha nevytratí. Hmm ak som tam žila v minulom živote a neodradilo ma to, tak snáď to bude aj v tomto živote ok :) Ďakujeeem :)

      Odstrániť
  2. Už som ti to raz hovorila, ale závidím ti tvoju odvahu a držím ti palce. Nepoznám človeka čo by išiel za svojim snom tak vytrvalo a nezdolne ako ty. Zaslúžiš si, aby ti to všetko vyšlo. Dokončiť školu nie je tá najpodstatnejšia vec na svete a vždy sa k tomu môžeš vrátiť aj v 70-ke keby ti to veľmi chýbalo. Takže vôbec nerieš čo ti kto hovorí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! Doteraz sa veci vždy podarili, hoci nie tak, ako som si ich pôvodne naplánovala. Je to až také zvláštne. Ale so školou máš pravdu a neľutujem svoje rozhodnutie. A raz musíš aj ty prísť do Japonska! :D Ešte raz ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Myslim, ze toto je moj prvy komentar u teba na blogu, ale citam ho pravidelne. Chcem ti popriat nech sa ti vsetko podari dovybavovat nacas (proces znie komplikovane) a nech vsetko dobre dopadne... a samozrejme sebe zelam aby si mala kopu zazitkov o ktorych sem budes moct pisat :) drzim paste!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za prvý komentár a podporu :) Dúfam, že to vyjde načas, ako vravíš. Písať chcem rozhodne veľa, takže ťa snáď nesklamem.Ešte raz ďakujeeem!

      Odstrániť