Už je polka apríla a ja som sa konečne dokopala k prvému
blogu tohto roka. Mala som jeden rozpísaný v januári, no potom sa toho
veľa nakopilo v práci a ja som stratila všetok čas a chuť.
Ale nechcem dnes písať negatívny blog. Dnes by som sa rada
povenovala konceptu, alebo skôr modelu našej firmy. Častokrát sa sťažujem na
kopec vecí, no to je skôr všeobecne japonskou spoločnosťou a ako veci fungujú.
Firma ako taká je veľmi zaujímavá a rada rozprávam o tom, ako sa lýši
od ostatných japonských firiem a naším cieľom je vlastne tieto zastaralé
japonské firmy zmeniť, posunúť na medzinárodnú sféru.
Tento blog som sa rozhodla napísať aj preto, že sme mali
nedávno firemný tréning, ktorý sa zaoberal naším hlavným konceptom, ktorý by bola škoda
nepredstaviť, pretože som práve tam zistila, že môj život ako taký práve tento
koncept odráža.
Predstavte si, že sedíte v krúžku svojich kolegov na
čele s riaditeľom a všetci na vás hľadia nechápavým pohľadom keď z vašich
úst vychádza váš životný príbeh = Pracovala som v hydinárni v Nemecku
aby som mohla ísť do Japonska na ....riaditeľ: „Morning Musume?“, ja: „Nie,
Hey! Say! JUMP.“
No ale poporiadku. Koncept
sa volá Personal Globalization a hovorí o tom, že v dnešnom svete
nám už nestačí iba angličtina na to, aby sme sa mohli považovať za globálne
osoby, no je potreba privlastniť si 5 základných zručností na to, aby sme mohli
pôsobiť a uplatniť sa medzinárodne.
Jadro tvorí Visionary Thinking a Selfempowerment.
Znie to zložito no jednoducho povedané, Visionary Thinking je
schopnosť vytvoriť si ciele, predstaviť si sny, no nezostať pri prázdnych slovách,
ale „zostaviť“ plán, ako sa k cieľu reálne dopracovať. Selfempowerment je
zase schopnosť, ktorá nás počas tej cesty doprevádza, keď narážame na prekážky.
Sila opäť sa postaviť na nohy, nevzdať to a hoc sa i „doplaziť“ do cieľa. A tu
sa opäť vrátim k môjmu príbehu a tej trápnej situácii, keď na mňa v krúžku
všetci čumeli.
Počas firemného tréningu sme mali skúsiť dať osobný príklad ako
vysvetliť tieto dva pojmy v podaní My story. A tak som spustila:
„Po skončení strednej školy som mala sen navštíviť Japonsko
a to hlavne z dôvodu vidieť moju vtedy najobľúbenejšiu skupinu Hey!
Say! JUMP. Na Slovensku sú nízke platy a bolo veľmi ťažké zarobiť si na
letenky a ostatné výdaje, a tak som sa rozhodla ísť brigádovať na
celé leto do Nemecka. Do hydinárne. Bolo to náročné, šifty priam nekonečné, no
v tej dobre zrovna vyšiel prvý album od HSJ a ja som každý deň
počúvala song Dreams Come True, ktorý ma doprevádzal pri hádzaní salámy na budúci
Gordon Blue na páse. V deň výplaty som mala v rukách letenku a je
to doteraz pre mňa nezabudnuteľný pocit.“
Riaditeľ sa pousmial a vraví:“Šimona-san, ďakujem ti za
tento ukážkový príklad Vision= sna ísť do Japonska na Hey!Say!JUMP, Thinking=
plánu brigády v Nemecku a Selfempowerment= vízie splnenie sna v podaní
Dreams Come True songu v ťažkých chvíľach. Ty si spojila Hey!Say!JUMP a hydináreň. To je
neuveriteľné.“
A tak vznikol nový vtip na moju osobu, ale to už je o inom.
 |
| Výhľad z riaditeľovho beach housu, kde sa konal náš firemný tréning |
Vtedy som si uvedomila, že takto fungujem vlastne stále a preto
som tam, kde som. Či už keď som sa nedostala na Japanistiku, ale aj napriek
tomu som našla cestu na pobyt v Japonsku na univerzite, alebo hľadanie
práce a získanie víz. Bolo zaujímavé zistiť, že toto sú veci, ktoré sa
očakávajú od globálnej osoby, lebo bez toho sa predsa z miesta nepohne.
Zvyšné 3 zručnosti sú Diversity, Communication a Global
English, ktoré iba v krátkosti predstavím.
Diversity je schopnosť fungovať s ľuďmi či už inej
kultúry, inej generácie, iného zamerania a navzájom z toho ťažiť napríklad
v podaní inovácií. Pod Communication radíme skôr odbornú stránku ako je
schopnosť odprezentovať ideu, jednanie na báze win-win, všekultúrna komunikácia
a mnoho ďalších. U Global English nie je dôležitá správnosť gramatiky, či
výslovnosti, ale schopnosť porozumieť a byť porozumený aj keď sme navzájom
nerodenými anglicky hovoriacimi osobami.
Podľa nášho modelu, osoba, ktorá pokorila týchto 5 zručností
je osoba globálna, úspešná a na pozícii viesť ostatných. Osobne sa tak určite
necítim, ale nájsť sa v tom viem.
Tento model síce predstavujeme veľkým japonským korporátom,
ktoré sú zastavené v čase a (japonskom) priestore, no osobne mi to naozaj
príde ako way of life a niečo s čím sa viem stotožniť. A hoci chcem
stále zmeniť prácu, lebo mám ďalšie sny a ciele, za ktorými treba ísť, no
dokážem konečne bez okolkov povedať: „A čo tak pracovať u nás?“
Možno sa raz rozpíšem aj o 4 črtách, ktoré by mal každý
náš pracovník v sebe mať: Collaborator, Innovator, Pathfinder a
Specialist. Je to totiž ďalší zaujímavý model, ktorý si riaditeľ vymyslel (aby
bolo neskutočne ťažké nabrať nových ľudí).
PS: Hej a stále nechápem, ako sa random človek ako ja,
ktorý od svojich 7 do 24 rokov iba kreslil dostal na miesto, kde sa na dennej
báza používa mozog :D
Sewitches
 |
| Výhľad z firmy |
Komentáre
Zverejnenie komentára