Preskočiť na hlavný obsah

O krajine veľkých topánok

alebo o živote v Japonsku a každodenných príhodách

Vyhľadávať v tomto blogu

Príspevky

O tom, ako som sa sťahovala

augusta 05, 2018

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O tom, ako je v Japonsku všetko príliš pohodlné: verzia Nikkó

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O speváckom debute

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O tom, ako už neviem ako nazvať blog, lebo píšem iba o sebe

apríla 15, 2018

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O prúde myšlienok na tému rok v Tokiu

februára 15, 2018

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O mojich pocitoch

januára 21, 2018

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O treťom výročí blogu

decembra 18, 2017

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O (občas čudesných) tematických kaviarňach

novembra 29, 2017

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O tom, ako som v Japonsku našla druhý domov

októbra 02, 2017

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O tom, ako som išla do rezancovej prefektúry, časť druhá

augusta 27, 2017

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

O tom, ako som išla do rezancovej prefektúry, časť prvá

augusta 16, 2017

Získať odkaz
Facebook
X
Pinterest
E-mail
Ďalšie aplikácie

Ďalšie príspevky

Sewitches: Time waits for no one

Navštíviť profil

Kde ma nájdete

Instagram
Facebook profil (osobný)
Facebook fanpage (blog)

Obľúbené príspevky

O tom, ako som sa po sto rokoch sťahovala

Dlhé roky som túžila bývať vo väčšom, krajšom, novšom byte s oddeleným záchodom od sprchy, sporákom s viac ako jednou platničkou, balkónom s pekným výhľadom a aspoň s dvoma izbami do ktorých sa zmestí postel a gauč. V budove s výťahom a vchodom na zámok, aby sa pred moje dvere nemohol dostať len tak hocikto. Áno, toto všetko som v mojom útlom príbytku v Jokohame, v ktorom som žila 6 rokov, nemala. Na japonské pomery nezadaného človeka okolo tridsiatky to bol asi priemerný byt, no čím dlhšie som tam žila, tým viac som sa cítila ako večný vysokoškolák, ktorý sa na intrák chodí iba vyspať. Moja umelecká duša plakala, keď som si nemohla kúpiť pekný nábytok (lebo sa tam nezmestil) a zariadiť interiér tak, aby som sa tam cítila dobre a chcela v ňom tráviť viac času. Nájom bol však lacný a keďže sa ani môj plat veľmi nezvyšoval, zostala som tam dlhšie než som pôvodne plánovala. Na sťahovanie som si šetrila peniaze asi 2 roky, pretože to nielen že veľa stojí, no chcela som vyhodiť všetky star...

O tom, ako som sa v Japonsku stala superženou

Ak mám byť úprimná, tak život v cudzej krajine naozaj nie je niekedy ľahký. Ľudia si častokrát myslia, že keď viem perfektne po japonsky a žijem už takú dlhú dobu v Japonsku, nemám s ničím problém. Áno, je pravda, že naozaj nemám problém postarať sa sama o seba v bežných situáciach. Aj keď papierovačky na úradoch môžu byť občas komplikované. Ale nikto si úplne neuvedomuje, ako každý deň naťahujem a žmýkam mozog do všetkých strán, keď premýšľam, spracovávam informácie, komunikujem, robím rozhodnutia, manažujem, jednoducho skoro nepretržite existujem v dvoch cudzích jazykoch, ak rátam aj angličtinu, ktorú v práci používam tiež. Od rána do večera, päť dní v týždni intenzívne, zvyšné dva tak pomenej. Môj mozog je v piatok podvečer tak unavený a vyšťavený, že koktám a zamieňam časti slov za iné, neviem si spomenúť na základné slová v žiadnom jazyku (ani v slovenskom), nedokážem sa sústrediť na to, čo mi niekto hovorí. Je pravda, že viac spánku by mi určite prospelo, no stres, ktorý pociťuje...

Zo série výletov po Japonsku, alebo o upršanom polostrove Izu

Tento rok vyšiel Obon na štvrtok a to pre zamestnancov malej japonskej firmy znamenalo radostnú správu. V piatok sme dostali voľno, a tak sa moja augustová letná dovolenka z minuloročného trojdňového víkendu predĺžila na neuveriteľné štyri dni. Bola som zrovna zaneprázdnená projektom, a tak som nemala veľa energie niečo extra vymýšľať a tiež som potrebovala zostať blízko Tokia, ak by bolo treba ísť náhle niečo riešiť s práve začatým pop up shopom. Rozhodla som sa preto iba pre jednodňový výlet na polostrov Izu, ktorý som síce už v minulosti navštívila, ale nikdy nie nejak poriadne. Mnoho zahraničných turistov sa nikdy nedostane ďalej ako po Hakone či Atami, onsenové mestečká na severe od Izu, čo je však obrovská škoda. Polostrov ponúka nielen krásnu prírodu v podobe vrchov, vodopádov či skalnatého pobrežia, ale aj tradíciu a kus histórie. Miestna vlaková trať sa tiahne iba do polovice, takže je asi lepšie ísť na aute, no aj bez neho sa č...

Archivácia

septembra1
júla1
februára1
decembra1
februára1
januára1
septembra1
augusta1
februára1
októbra1

Zobraziť viac Zobraziť menej

Nahlásiť zneužitie

Používa službu Blogger