O krajine veľkých topánok

Môj dospelý život začal v Japonsku. Prišla som sem pracovať a žiť (skoro) hneď po výške. Dnes už si neviem spomenúť na tie konkrétne myšlienkové pochody a kde som v sebe vzala tú odvahu zbaliť si jeden kufor a presťahovať sa. Ale začiatky v tradičnom hoteli - rjokane si pamätám celkom zreteľne. Hneď po príchode sa mi podarilo urobiť veľké fópá, lebo mi nenapadlo, že by som zamestnávateľovi mala oznámiť, že som už priletela a trávim týždeň u vtedajšej priateľovej rodiny. Pri prvom stretnutí sa na mňa preto nahnevali a povedali mi, že som sa zachovala veľmi neprofesionálne, keďže som sem prišla na pracovných vízach, ktoré mi zariadili oni. Môj dospelácky život sa teda začal nezodpovedne a nedospelo. V hoteli som síce nepobudla ani rok, ale to prvotné obdobie života v Japonsku bolo ako keby na mňa niekto vylial kýbeľ ľadovej vody. Mala som pocit, že o Japonsku nič neviem. Že všetky moje znalosti jazyka, kultúry a medziľudských vzťahov sú len ilúzia, ktorú som si vytvorila počas študijného...

Štúdium v Japonsku pre nejapanistov, časť tretia

Vždy, keď niekto žasne nad japončinou, tak ho uzemním s tým, že to vôbec nie je tak ťažký jazyk, ako sa o ňom hovorí, či akým sa zdá. Dobre, uznávam, tie znaky sú masaker, ale mimo toho to nie je až tak zlé. Japončina predsa nemá ani rody, ani pády a nič podobného, veta sa skladá ako taká skladačka. Tohto názoru som ale určite nebola prvého polroka v Japonsku. Mojou silnou stránkou bol vždy posluch a porozumenie. Na anime v origináli sa pozerám od detstva a na hrané seriály už tiež dobrých 8 rokov. Počúvam viac menej iba japonskú hudbu a aj moje obľúbené televízne relácie sú prekvapivo tie japonské. Takže keď som tam išla, verila som si. Verila som, že nebudem mať problém počúvať a chápať, čo mi kto hovorí. Zádrheľom však bola tá druhá časť rozhovoru, a to moja schopnosť odpovedať. Ani presne neviem popísať, ako neschopne, zúfalo a bezmocne som sa cítila, najmä keď si tí Japonci mysleli, že nerozumiem ak som nevedela odpo...

O tom, ako to na blogu opäť ožije alebo moja nová cesta do Japonska

Šinnen akemašite omedetógozaimasu! Šťastný Nový rok! Dnes ale nebudem písať o tom, ako v Japonsku vítajú nový rok, ako som to už stihla zazrieť na všemožných iných blogoch a videách. Raz sa k tomu určite dostanem, ale až keď to zažijem tak naozaj tradične. Dnes mám jednu novinku, ktorá by mohla potešiť hlavne ľudí, ktorí sa na mojom blogu už nudia, nakoľko spomienky z Japonska blednú a poslednú dobu neviem o čom písať. No, ale už k tej novinke! 10.marca letím do Japonska na 2 roky pracovať!!! Juchuchúúúúú! A teraz hneď k niekoľkým otázkam, ktoré sa vám mohli vynoriť v mysli: 1. Ako si si našla v Japonsku prácu a kde budeš pracovať? Takto na diaľku je to celkom ťažké a pôvodne som mala tri cieľové stanice, a to Tokio, Šizuoka alebo Kóbe. Postupne sa to však okresalo a rozhodla som sa nájsť si prácu v Šizuoke, aby sme mohli s priateľom spolu bývať, kým doštuduje. Vysnívanú prácu...

Archivácia

augusta1
septembra1
júla1
februára1
decembra1
februára1
januára1
septembra1
augusta1
februára1

októbra1
júna1
apríla1
februára1
januára1
decembra1
novembra1
októbra1
augusta1
júla2
mája2
apríla1
marca2
januára1
októbra1
apríla1
decembra1
októbra1
augusta1
júna1
mája1
apríla1
februára1
januára1
decembra1
novembra1
októbra1
augusta3
júna1
mája2
apríla1
marca2
januára1
decembra2
novembra3
septembra1
júla1
júna2
mája2
apríla1
marca2
januára2
novembra3
septembra1
júla2
júna2
apríla3
februára2
januára4
decembra4

Zobraziť viac Zobraziť menej

Nahlásiť zneužitie

Používa službu Blogger