O 6.výročí blogu

Môj blog oslavuje 6.narodeniny, a tak tu máme môj tradičný súhrn, čo všetko sa tento rok prihodilo a nejaké tie čísla. Dúfam, že o rok o takomto čase sa uvidíme na mojej vlastnej doméne a webe, ktorý si plánujem začiatkom budúceho roka zabezpečiť. Chcela som na začiatok prejsť na nejaké čísla, no zistila som, že počet všetkých vzhliadnutí mi ukazuje veľmi zvláštne číslo.

Počet všetkých vzhliadnutí: 30740 (+3680 za rok 2020), no v skutočnosti keď zrátam vzhliadnutia blog po blogu, nie je to ani 20 tisíc. Som z toho úplne zmätená, takže ak by niekto vedel, prečo mi to ukazuje inak, bolo by to super.
Počet všetkých blogov: 72 (+12 za rok 2020), v 2019 to boli iba 2, takže som viac menej dodržala sľub písať raz za mesiac.

Haradžuku


Futako Tamagawa


Tu jasne vidno, ako mi klesla čitateľnosť, o ktorej som už neraz hovorila. So založením vlastného webu plánujem na rok 2021 pár noviniek. Nebudem zatiaľ prezrádzať podrobnosti, no rada by som rozbehla istú sériu rozhovorov, ktorú už dlhšie plánujem, a tiež možno kratučké reportážne videa zo zaujímavých miest Japonska. Napadlo mi, že by bolo fajn predstavovať môj život v Japonsku aj vizuálne, ale keďže na nejaký Youtube nemám úplne čas, tak aspoň nejakými krátkymi videami, ktoré by mohli byť nielen poučné, ale možno aj humorné? Uvidíme, kedy sa k tomu dostanem, ale bolo by fajn spustiť to spolu s novým webom (ale ako sa poznám, možno sa k tomu dostanem až o ďalší rok, alebo nikdy...).

Ale teraz už naspäť k tohtoročnému zhrnutiu. Tento rok ubehol neskutočne rýchlo a myslím, že väčšina z nás to pociťuje veľmi podobne kvôli pandémii a veľa času stráveného doma. A preto som sa rozhodla vypísať pár radostí, ktoré ma tento rok zastihli, aby som si aspoň troška pripomenula, že tento rok nebol zase až tak zlý. Poslednú dobu sa hlavne snažím hľadať pozitíva v každom jednom dni, a hoci sa niektoré dni v práci môžu zdať náročné, stačí nejaká maličkosť a hneď má človek lepšiu náladu. Pre mňa boli posledné týždne štvrtky najnáročnejším dňom v týždni, lebo som mala ráno mítingy s Los Angeles a riešila veľký projekt. Už na obed sme s kolegyňou vždy „zomierali“ a chceli utekať domov. Ale štvrtok je zároveň aj deň, kedy každý týždeň večer pridá moja obľúbená skupina na Youtube nové video, či už nejaké hry, alebo čokoľvek zábavné a mne sa potom ľahšie vstáva do piatkového rána.

Koncert Juice=Juice v Nippon Budokan


Práca

Tento rok som si vo februári našla novú prácu a počas pandémie v máji do nej nastúpila. Bol to môj veľký cieľ na tento rok, ktorý sa mi v prvej polke podarilo splniť. To, že to nie je úplne podľa predstáv, je už vec druhá, takže to nechám teraz tak. Hlavné je, že moje najväčšie predsavzatie mi vyšlo a to je myslím obrovské pozitívum toho roka.

Voľný čas

Toho bolo tento rok neúrekom. Nielen kvôli pandémii, ale aj preto, že v novej práci nemám zatiaľ skoro žiadne nadčasy. Na druhej strane nemám pocit, že by som ten voľný čas nejak efektívne využila. No k obrovskému počinu rozhodne patrí môj narodeninový koncert v januári a tiež ten pred mesiacom. Nie tak ľahko sa asi dá niečo také zorganizovať, pokiaľ človek nie je profesionál a to ja rozhodne nie som, takže som naozaj vďačná za túto príležitosť. Ďalej som bola na dvoch skvelých výletoch v lete a na jeseň a tiež nesmiem zabudnúť na divadelný workshop, na ktorom som sa neskutočne zabavila. A vlastne aj tá Nipponfest diskusia prednedávnom bola veľmi príjemná, takže to sem rozhodne zaradím. Na záver spomeniem upírske divadelné predstavenie, na ktorom som mala možnosť vidieť legendárnu bývalú členku Morning Musume, zopár *Hello!Project baladových koncertov a *Graduation koncert ďalšej legendy Hello!Projectu, ktoré ma všetky strašne dojali. A tiež anime filmy Digimon Adventure: Last Evolution Kizuna a Madžo Minarai o Sagašite (Looking for Magical Doremi), ktoré som videla na veľkom plátne v kine. Obe sú moje detské srdcovky, pri ktorých som slzila, lebo to je jednoducho neuveriteľný pocit, keď sa po toľkých rokoch človek opäť stretne zoči voči hrdinom, ktorí mu otvorili brány do toho fascinujúceho sveta, v ktorom teraz žije. No tentoraz na nich nepozerá zo Slovenska, ale priamo z Japonska. 

Výlet do prefektúry Jamagata

Simonight Vol.2


Ľudia

Tento rok som mala takú malú krízu, čo sa týka japonských kamarátov. Bohužiaľ ma párkrát sklamala partia z čias študijného pobytu v Šizuoke. Veľa z nich teraz žije v Tokiu, no aj napriek tomu sa skoro vôbec nestretávame. V lete som ale skúšala dať dokopy nejaké malé stretko, lebo nebyť korony, mal sa konať každoročný kemp, no moje pozvanie úspešne všetci odignorovali. To ma dohnalo k tomu zamyslieť sa, či tu vôbec mám nejakých japonských kamarátov, a tak som spravila malý pokus. Ozvala som sa zopár ľudom, ktorých pokladám za niečo viac ako známych (pozn.aut. kamarátov :D), dlho ich nevidela a čakala ako zareagujú. Medzi nimi bola napríklad moja jediná kamarátka zo sharehouse, v ktorom som pred 2 a pol rokom bývala, potom kamarátka, ktorá odomňa bývala (už sa presťahovala) 5 min a nevideli sme sa od mojich narodenín, či zopár najbližších ľudí z veľkej šizuockej partie. Na moje veľké počudovanie, všetky stretká vyšli a ja som skonštatovala, že som asi iba zabudla na to, ako to v japonských priateľstvách funguje. Že hoci sa NIKDY neozvú z ich strany, moja maličkosť im nevadí a oni len nemajú čas na také veci myslieť a vzťah bohužiaľ musím udržiavať ja. Je to niekedy vyčerpávajúce, no asi sa to už nezmení. O japonských (ne)kamarátoch som písala kedysi dávno aj tu. Ale asi ma to tak frustruje preto, lebo mám veľa veľmi dobrých slovenských kamarátov a potom to akosi porovnávam. A to by som veru nemala. V každom prípade som tento rok videla pár ľudí, a to ma teší.

Jokohama


Fú, nejako som sa rozpísala. Ale tak, ako vždy konštatujem, tento rok nakoniec nebol taký zlý, ako sa mohlo zdať. Aký bol ten váš?

Sewitches

Vysvetlivky
*Hello!Project: Zastrešenie niekoľkých dievčenských idol skupín pod jednou talentovou agentúrou na čele s najznámejšou skupinou Morning Musume.
*Graduation koncert: Veľa dievčenských idol skupín v Japonsku funguje na systéme odchodu členiek a príchodu nových, a takto sa obmieňa zostava pod rovnakým menom a niekedy udržiavaným rovnakým konceptom. Graduation special je koncert, ktorého súčasťou je „ceremónia“ ukončenia aktivít v skupine danej členky. Či už finálny príhovor, špeciálne predstavenie a podobne. Nikto z divákov odtiaľ neodchádza bez sĺz, ani chlapi.

Komentáre

Zverejnenie komentára